Zdá sa, že ekonomický blok vedený piatimi rozvíjajúcimi sa ekonomikami expanduje, zatiaľ čo Spojeným štátom sa nedarí presadzovať svoju globálnu agendu inde ako u svojich tradičných spojencov a obchodných partnerov, píše Newsweek.
Skupina pod akronymom BRICS vedená svojimi piatimi hlavými členmi (Brazíliou, Ruskom, Indiou, Čínou a Juhoafrickou republikou) vytvára viac ako štvrtinu celosvetového HDP, pričom v krajinách hlásiacich sa k tomuto voľnému združeniu žije približne 40 percent svetovej populácie.
Napriek tomu, že skupina BRICS nie je oficiálnou alianciou a medzi jeho členmi existujú veľké geopolitické rozdiely, jej spoločný záujem, ktorým je podpora ekonomických a obchodných mechanizmov mimo západného rámca, si získava čoraz viac priaznivcov aj v ďalších krajinách.
Záujemcov je viac
Po skončení júnového summitu BRICS v Pekingu o vstup do organizácie požiadali Argentína a Irán, pričom súčasná prezidentka organizácie Purnima Aanandová pre ruské médiá v júli povedala, že záujem nasledovať ich prejavili aj Egypt, Saudská Arábia a Turecko. Najnovšie si „prihlášku“ do BRICS podalo aj Alžírsko, ktoré tak urobilo v pondelok.
Alžírsky prezident Abdal Madžíd Tabbún už na júnovom pekinskom summite BRICS povedal, že „trvalá marginalizácia rozvojových krajín zo strany inštitúcií globálnej správy predstavuje nespochybniteľný zdroj nestability a nerovnosti“.
Tabbún bol jedným z 19 lídrov, ktorí sa čínskeho summitu BRICS v rozšírenom formáte zúčastnili, pričom okrem piatich hlavných členov tohto združenia si podujatie nenechali ujsť ani predstavitelia Argentíny, Kambodže, Egypta, Etiópie, Fidži, Indonézie, Iránu, Kazachstanu, Malajzie, Nigérie, Senegalu, Thajska či Uzbekistanu.
Američania sa BRICS neboja
Napriek tomu, že Spojené štáty vo všeobecnosti odmietajú obavy, že by združenie BRICS mohlo predstavovať ohrozenie ekonomickej nadvlády skupiny G7, zintenzívnenie geopolitických a ekonomických sporov, ktoré ešte vyostrila ruská vojna na Ukrajine, posunuli BRICS do popredia záujmu medzinárodného spoločenstva.
A týka sa to aj Alžírska, člena Oganizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC), ktoré je tretím najväčším exportérom plynu do Európskej únie. V čase, keď sa EÚ pokúšala zbaviť závislosti od ruského plynu, ako o jednej z alternatív sa hovorilo aj o tejto severoafrickej krajine aj napriek tomu, že pokračuje v upevňovaní vzťahov s Ruskom a odmieta naň uvaliť akékoľvek sankcie za jeho agresiu voči Ukrajine.
Aj Saudská Arábia
Potenciálne závažné následky môže mať aj žiadosť o vstup do bloku zo strany Saudskej Arábie len niekoľko týždňov po tom, čo sa skupina OPEC+ rozhodla znížiť ťažbu ropy o dva milióny barelov. To ešte viac naštrbilo už aj tak napäté vzťahy medzi Washingtonom a Rijádom.
Ruský prezident Vladimir Putin ambície Saudskoarabov koncom októbra otvorene podporil. „Saudská Arábia je rýchlo sa rozvíjajúci národ nielen preto, že je to líder v produkcii uhlohydrátov a ťažbe ropy,“ povedal Putin. „Ale aj preto, že korunný princ a saudskoarabská vláda majú veľké plány v oblasti diverzifikácie ekonomiky, čo je veľmi dôležité,“ dodal šéf Kremľa.
Po Putinových vyjadreniach proces rozširovania BRICS podporila aj Čína. „Čína aktívne podporuje proces rozširovania BRICS, povedal hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Wen-pin, čo aj v súvislosti s pripravovanou návštevou čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga svedčí o skutočnosti, že Rijád a Peking našli spoločnú reč v snahe o vybudovanie viac multipolárneho sveta.
Ďalšie dôležité správy
