Napriek zložitým vzťahom v rámci geopolitickej situácie a rastúcej asertivite Číny sú dlhodobé vzťahy medzi Slovenskom a Čínou charakterizované spoluprácou a konštruktívnym bilaterálnym dialógom, ako aj na úrovni EÚ. Pre TASR to uviedol komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR v súvislosti s tohtotýždňovou pracovnou cestou predsedu Národnej rady SR Borisa Kollára v Číne. Prvé diplomatické stopy v Číne zanechal Milan Rastislav Štefánik počas pobytu v čínskom Charbine v roku 1919.

Oba štáty si vytvorili väzby v oblastiach obchodu, investícií, kultúry a vzdelávania. „Tieto väzby prispeli k vzájomnému porozumeniu a oceneniu kultúr a tradícií oboch krajín,“ skonštatoval rezort diplomacie. Oživenie vzájomných kontaktov, ako aj opätovné nadviazanie priameho dialógu v postpandemickom období, sú podľa MZVEZ prioritou a nutnosťou nielen v rámci Slovenska, ale vidno ich aj naprieč krajinami Európskej únie.

Medzi Slovenskom a Čínou pred pandémiou dochádzalo k pravidelným stretnutiam a návštevám na rôznych úrovniach vrátane politických, hospodárskych a kultúrnych, čo podporovalo výmenu skúseností a názorov.

Ministerstvo pripomenulo, že Slovensko a Čínska ľudová republika však majú diametrálne rozdielne názory a hodnotenie na mnohé medzinárodné otázky, primárne pri agresii Ruska voči Ukrajine, rozvoji transatlantických vzťahov či recipročných podmienok obchodnej výmeny Číny a EÚ. „Najvýraznejšie iritanty sú však hodnotového charakteru, kde sa, žiaľ, Čína uberá inou cestou ako náš svet - v otázkach dodržiavania ľudských práv, ale aj medzinárodnopolitického usporiadania sveta,“ priblížil komunikačný odbor. „Slovensko rešpektujúc politiku jednej Číny podporuje spoluprácu v ekonomickej a kultúrnej oblasti aj s Taiwanom,“ doplnilo MZVEZ.

Diplomatické vzťahy s komunistickou Čínou nadviazalo pred 73 rokmi vtedajšie Československo, ktoré malo takisto komunistickú vládu. Bolo šiestou krajinou, ktorá uznala novovzniknutú Čínsku ľudovú republiku (kým západné krajiny ešte dlho potom uznávali ako reprezentanta Číny vládu na Taiwane).

Rezort slovenskej diplomacie vysvetlil, že vzťahy a kontakty s Čínou sú dlhšie. „Odhliadnuc od kontaktov z čias Rakúsko-Uhorska, prvé diplomatické stopy v Číne zanechal Milan Rastislav Štefánik počas svojho pobytu v čínskom Charbine v roku 1919. Za prvej ČSR pôsobili naše misie tak v Pekingu, ako aj Nanjingu a Šanghaji,“ uzavrel komunikačný odbor MZVEZ.

Ďalšie dôležité správy

Ilustračná fotografia
Neprehliadnite

Podiel čínskych značiek smartfónov na ruskom trhu presiahol 70 percent