Po každej katastrofe na britskej pôde nasleduje hovor, v ktorom britský premiér Boris Johnson Kyjevu prisľúbi ďalšiu pomoc. Podľa Simona Jenkinsa, autora a redaktora denníka The Guardian, ide o najdrahšiu terapiu v histórii.
Útecha a objatie
Minulú stredu prišiel britský premiér o Lorda Geidta, svojho takzvaného poradcu pre otázky etiky. Johnson čelil pred nadchádzajúcimi doplňujúcimi voľbami vo Wakefielde dôležitému stretnutiu s poslancami zo Severnej výskumnej skupiny (NRG).
Jeho prítomnosť nebola pre posilnenie morálky a získanie hlasov nikde inde taká kľúčová, píše Jenkins. No krátko po tom, ako Geidt oznámil svoju rezignáciu, vrátil Johnson svoj lístok do Yorkshiru a namiesto toho vycestoval na Ukrajinu.
Podľa Jenkinsa jednoznačne a zúfalo potreboval od svojho kamaráta ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského objatie a útechu. Odrážať raketové útoky ruského prezidenta Vladimira Putina je oproti stretnutiu s hŕstkou radových konzervatívnych poslancov zjavne úplná hračka, konštatuje Jenkins.
Nový problém, nový hovor
Z prieskumu britského denníka The i vyplynulo, že k týmto náhlym súkromným rozhovorom so Zelenským dochádza vždy, keď má Johnson na domácej scéne nejaký problém.
Jenkins prináša výpočet situácií, kedy Johnson siahol po tomto kroku. Spomína napríklad 6. jún, keď sir Graham Brady ohlásil, že toryovci sú pripravení hlasovať o vedúcich pozíciách v strane – Johnson bol do troch hodín na linke so Zelenským. Volal mu aj vtedy, keď Metropolitná polícia vydávala pokuty za lockdownové večierky na Downing Street, keď poslanec Neil Parish oznámil rezignáciu, či vtedy, keď sám Johnson dostal od Metropolitnej polície pokutu v súvislosti s kauzou partygate.
Jenkins pochybuje, že Johnson so Zelenským diskutovali o stratégií v Donbase. Podľa neho skôr išlo iba o to, aby mal premiér „rameno niekoho prominentného", na ktorom by sa mohol vyplakať, a dobré titulky pre médiá k tomu.
Drahé terapeutické sedenie
Človek by sa podľa Jenkinsa mohol zamyslieť nad tým, že o čom tak tí dvaja môžu diskutovať. Vieme iba to, že takmer pri každej príležitosti Johnson vyčaruje zo vzduchu ďalšiu tranžu peňazí britských daňových poplatníkov, ktorú venuje na pomoc Ukrajine, píše Jenkins a dodáva, že musí ísť o najdrahšiu psychoterapiu v histórii.
Jenkins pripúšťa, že telefonáty by mohli byť len zhodou náhod, keďže všetci lídri potrebujú radu či útechu, pričom ich často nachádzajú na zvláštnych miestach. Winston Churchill mal svojho Lorda Normanbrooka, Margaret Thatcherová svojho Whitelawa, Tony Blair zas svojho Mandelsona. Zdá sa, že Johnson sa spolieha na svoju neskúsenú manželku a ukrajinského lídra, konštatuje Jenkins.
Podľa neho britský premiér využil poslednú možnosť, ktorú má akýkoľvek líder čeliaci problémom – či autokrat, či demokrat. Tou je nájsť si dobrú vojnu. Začiatok vojny zachránil jeho predchodkyňu Thatcherovú a Johnsonov idol Churchill si zas priamou účasťou v bojoch prvej svetovej vojny vybudoval reputáciu. Môžeme byť možno radi, že Johnson nezačal svoju vlastnú vojnu, ale si len ukradol vojnu niekoho iného, uzatvára Jenkins.
Ďalšie dôležité správy
