Vzduch sa stáva čoraz vážnejším problémom a ešte vzácnejšou komoditou. Toxické výpary a látky z výfukov áut, tovární a ďalších rozmanitých mikrozdrojov spoločným pôsobením menia ovzdušie na jedovatý koktail, ktorý má za následok milióny úmrtí, podľa odhadov 5,5 až 7 miliónov ročne. Najvyššie koncentrácie škodlivín vo vzduchu už štandardne zvyknú namerať najmä v ázijských veľkomestách, najmä v tých v Číne a Indii. Extrémny smog však sužuje aj Francúzsko či susediace Poľsko.
Pred dvoma rokmi ako odpoveď na problém otvorili v Rotterdame prvú stavbu, sedemmetrovú kovovú vežu, ktorá ako veľký vysávač nasáva znečistený vzduch, následne ho filtruje a zo spodných častí konštrukcie ho vypúšťa do prostredia čistejší. Niečo ako drahý umelý strom.
Podľa autorov stavby dokáže veža vyčistiť 30-tisíc kubických metrov vzduchu za hodinu. Vďaka použitej technológii je vzduch o 60 percent čistejší. Ak by sa rovnaká technológia používala vo vnútorných priestoroch, efekt je ešte významnejší. Podobnú vežu medzičasom postavili aj v Pekingu.
Smog-Free Tower (1) Zdroj: www.studioroosegaarde.net
V súčasnosti sa zo znečisteného ovzdušia stáva aj relatívne lukratívny biznis. Počet firiem, ktoré natláčajú do prázdnych fliaš či pohárov čistý vysokohorský vzduch a následne ho predávajú, narastá. Napríklad jednu 8-litrovú fľašu kanadského vzduchu, ktorá vydrží približne 160 nádychov, ponúka spoločnosť Vitality z Edmontonu za 24 dolárov. Firma Aethaer pre zmenu ponúka pohár vzduchu z britského vidieka za približne sto dolárov.
Vzduch v konzerve už tak nie je len pokusom o vtip, ale reálny a so všetkou vážnosťou dopytovaný produkt. Prirodzene, hlavné trhy sa nachádzajú v už spomínanej Číne alebo Južnej Kórei. Moses Lam, šéf firmy Vitality, tvrdí, že mesačne len do Číny predá 10-tisíc fliaš, a dúfa, že tento počet sa zvýši na 40-tisíc. Svoj biznis vníma ako legitímne podnikanie, prirovnáva ho k predaju fľaškovej vody. Obraz o tom, ako je vo všeobecnosti vnímaný predaj vzduchu, si môžete spraviť pri čítaní článku na portáli BBC.
Zdroj: SITA / AP
Nanuky z odpadu
V rámci blížiaceho sa leta prišla skupinka študentov umenia s netradičnými nanukmi. Hung I-chen, Guo Yi-hui a Cheng Yu-ti navštevujú National Taiwan University of Arts a spoločne zhromaždili desiatky vzoriek odpadových vôd spolu s nečistotami všemožného druhu z rôznych kútov celého Taiwanu. Jednotlivé vzorky následne odliali a nechali zmraziť.
Výsledkom sú na pohľad atraktívne nanuky, ktoré sú vyrobené zo 100-percentného odpadu. Aby ich uchovali a boli ľahšie prenosné, nechali ich následne obaliť polyesterovou živicou. Študenti dúfajú, že týmto projektom zvýšia povedomie o znečistených vodných zdrojoch vo svojej krajine. Vytvorili dovedna 100 kusov nanukov rozličnej „chuti“. Veľkú časť zbierky nájdete na portáli Quartz.
Zdroj: qz.com
Ako reagovať na bytosť z inej dimenzie
Brit Edwin Abbott pracoval ako učiteľ, no preslávilo ho najmä jeho satirické dielo Flatland, ktoré pred niekoľkými rokmi vyšlo aj v češtine pod názvom Plochozemí. Menšiu reklamu mu spravil aj Sheldon Cooper, postava zo seriálu The Big Bang Theory, keď hovorí o Flatlande ako o svojej najobľúbenejšej knihe. A hoci túto približne 100-stranovú satiru napísal pred vyše 130 rokmi, stále zostáva čitateľsky atraktívna.
Zdroj: Martinus.sk
Príbeh sleduje osud pána Štvorca, ktorý opisuje svoj život a zákonitosti v dvojrozmernom svete – ako funguje gravitácia, ktorým smerom prší dážď, ako rozpoznať trojuholník od osemuholníka, prečo patria kruhy k najvyššej spoločenskej vrstve, aké dôležité je mať všetky strany a uhly rovnaké a prečo je každá žena len úsečkou (a teda nemá ani len jeden uhol).
Pána Štvorca raz navštívi bytosť z inej dimenzie, pán Kocka z trojrozmerného sveta. Ten sa mu snaží vysvetliť, že okrem dĺžky a šírky existuje aj výška. Nepomáhajú však žiadne logické ani matematické argumenty. Vysvetliť mu niečo, čo nemôže vidieť ani vnímať, je príliš komplikované, prakticky nemožné.
Ide o vedecko-matematickú fikciu, v ktorej E. Abbott filozofuje nad možnosťou existencie ďalších rozmerov, nielen tých troch, v ktorých žijeme, a zamýšľa sa aj nad tým, ako by asi reagovala trojrozmerná bytosť, napríklad človek, keby ju oslovila bytosť zo sveta štvorrozmerného. Dokázal by človek prijať, že okrem dĺžky, šírky a výšky existuje aj ďalší rozmer?
K téme prispel pár slovami aj Carl Sagan, známy popularizátor vedy.
Rytier-programátor
Jason Kingsley vyštudoval informačné technológie na Oxforde a v súčasnosti je výkonný riaditeľ jednej z najväčších britských spoločností, ktorá sa zameriava na tvorbu počítačových hier. Ročný obrat spoločnosti Rebellion Developments, ktorú spolu s mladším bratom založil v roku 1992, je viac ako 25 miliónov libier. Jeden z najznámejších produktov firmy je séria Sniper Elite.
J. Kingsley by bol bežným šéfom spoločnosti, ktorá zamestnáva vyše 200 ľudí, keby sa vo voľnom čase nevenoval rytierstvu. Vlastní zbroj v hodnote 25-tisíc libier, jazdí na koňoch, zúčastňuje sa rytierskych turnajov a ctí rytiersky kódex správania, ktorý reguluje predovšetkým tri vlastnosti – statočnosť, čestnosť a láskavosť. Tieto cnosti sa snaží aplikovať ako v osobnom, tak aj v pracovnom živote. Viac o kariére úspešného programátora a nezvyčajnom koníčku rozpráva v reportáži na BBC.
Zdroj: SITA / AP
Falošná príroda
Radi sledujete, ako gepard naháňa gazelu? Ak patríte k ľuďom, ktorí obľubujú dokumentárne filmy, určite ste sa zamýšľali nad tým, čo sa odohráva za objektívom kamery alebo ako vôbec dokumenty vznikajú.
Romantickú predstavu o tom, že kameraman spolu so zvukárom statočne nasadzujú svoje životy kvôli unikátnym záberom a plazia sa húštím k páriku kopulujúcich vlkov či k hrochom, ktorí sa čvachtajú v močiari, v nasledujúcom článku ničia umelci, ktorí na objednávku vytvárajú zvieracie zvuky a efekty.
Zatiaľ čo kamery dokážu zvieratá zachytiť aj z bezpečnej vzdialenosti, s mikrofónmi sa „zoomovať“ nedá, a tak je potrebné dodatočné ozvučenie vytvárať umelo s pomocou piesku, štrku, plechu či gumy.
Lietajúci mnísi
Život šaolínskych mníchov nemusí byť nudný a nezáživný, ako to môže na prvé počutie pôsobiť. Dokazuje to aj nový levitačný amfiteáter Shaolin Flying Monks Theatre, ktorý postavili uprostred čínskeho pohoria Songshan. Ide o miesto, ktoré sa považuje za rodisko zen-budhizmu a bojového umenia kung-fu.
Amfiteáter, na stavbu ktorého sa použila kombinácia ocele a lomového kameňa z blízkeho okolia, navrhla lotyšská spoločnosť Mailitis Architects. Hlavnú časť tvorí jeden masívny aerodynamický tunel, ktorý umožňuje mníchom vytvárať pamätihodné kaskadérske vystúpenia a skupinové akrobacie.
