Čoraz viac úspešných žien začína čeliť po tridsiatke dileme. Desať rokov po skončení vysokej školy si budovali kariéru. Starajú sa o seba, doprajú si, žijú zdravý životný štýl a dosiahli osobnú aj finančnú nezávislosť. V zásade im k šťastiu nechýba nič. Až na jednu vec. Oproti kamarátkam, ktoré vhupli do manželstva a začali sa primárne starať o deti, sú po tridsiatke stále bez partnera. Pre tie ženy, ktoré predsa len rátali s tým, že by chceli mať raz aj deti, sa začína krátiť čas, kedy ešte nie je príliš rizikové mať vlastné dieťa. Tlak nájsť si vhodného partnera a založiť si rodinu rastie. No nájsť toho pravého je čoraz ťažšie. Všetci „použiteľní“ muži sú už zadaní a či jednoducho chýba šťastie v láske, môže znieť najčastejšie vysvetlenie žien, ktoré sa rozhodli budovať si kariéru, tak ako muži.
Fenomén, keď si čoraz viac vzdelaných žien nevedia nájsť kompatibilného partnera, popisuje v knihe Date-onomics: How Dating Became a Lopsided Numbers Game reportér finančných trhov a technológií Jon Birger. Kniha nemá nič spoločné s romantikou. Autor sa v nej prelúskava demografickými štúdiami, zaoberá sa teóriou hier a poukazuje na priepastný rozdiel medzi počtom absolventiek a absolventov vysokých škôl, ktorý ovplyvňuje randenie a manželstvo.
O 33 percent viac mužov
Jeden z hlavných dôvodov, prečo ostávajú vzdelané ženy často samy, súvisí s ich nárokmi. Ženy s univerzitným titulom jednoducho vyhľadávajú mužov na rovnakej intelektuálnej úrovni. Prípady párov, v ktorých má žena vysokoškolský titul a partner má nižšie vzdelanie, sú podľa J. Birgera oveľa zriedkavejšie ako vzťahy, kde muž je ten zabezpečený a vzdelaný a nájde si ženu, o ktorú sa „postará“.
Kto si namýšľa, že láska hory prenáša a ľudia si napriek svojim rozdielom nájdu k sebe cestu, toho vyvedú z omylu vedci. V štúdii ekonóm Jeremy Greenwood a sociológovia Christine Schwartz a Robert Mare z University of Pennsylvania poukázali, že „manželstvá na rôznej úrovni vzdelania sú v súčasnosti menej bežné ako kedykoľvek za posledné polstoročie“.
Aký dopad teda môže mať, ak počet žien na vysokej škole bude výrazne vyšší ako počet mužov? „V roku 2012 bolo vo veku 22 až 29 rokov v USA 5,5 milióna dievčat, ktoré dostali titul na univerzite. Chlapcov bolo len 4,1 milióna,“ tvrdí J. Birger. Inými slovami, vysokoškolsky vzdelaných dievčat do 30 rokov je v Spojených štátoch už v súčasnosti o 33 percent viac ako mužov – to sú štyri dievčatá na troch chlapcov.
V prípade Američanov vo veku 30 až 39 je pomer päť žien na štyroch chlapov. Kým heterosexuálni muži sa teoreticky môžu tešiť zo štatisticky väčšieho výberu partneriek, pre ženy, ktoré myslia na rodinu a deti, je tento podiel depresívny a podľa autora knihy znamená „demografickú časovanú bombu“, ktorá je vyvolaná „deficitom mužov“.
Nepomer a priaznivý „trh“ so vzdelanými ženami môže tešiť sukničkárov. Užívajú si ho predovšetkým dobre vyzerajúci muži okolo 30 až 40 rokov, ktorí ostali slobodní. „Cieľom pre muža je dostať čo najviac zadkov a potom sa nimi pochváliť kamošom,“ povedal v knihe 31-ročný bývalý hráč baseballu Jim Leveque. Teraz je síce šťastne ženatý, ale spomína si na časy, keď v newyorskom bare nemal problém dostať telefónne číslo akejkoľvek ženy. Keď ho odmietla jedna, našiel zástupy iných.
Čím menej mužov, tým väčšia pravdepodobnosť svadby
Vysoké školy a univerzitné internáty sú skvelým miestom, kde sa tento nepomer prejavuje výrazne. Dosvedčujú to štatistiky. Podľa prieskumu, ktoré urobila sociálna sieť Facebook, až 25 percent vzťahov z vysokej školy sa skončilo manželstvom.
Oveľa zaujímavejšie ako percento je štruktúra tejto vzorky: taký vysoký podiel manželstiev platil len pre školy, kde bol pomer chlapcov a dievčat buď vyrovnaný alebo chlapcov bol prebytok. V prípade vysokých škôl, ako sú humanitné a ekonomické odbory, to neplatilo. Na školách, kde bol previs dievčat, chlapci preferovali kultúru sexu na jednu noc. Na školách, kde boli dievčatá v minorite, sa chlapci viac snažili a uprednostňovali dlhodobejší vzťah.
Autor sa detailne venuje aj „trhu s partnermi“, ktorý je na bode mrazu v New Yorku, kde je o 38 percent viac vysokoškolsky vzdelaných žien ako mužov (vplyv na to má aj 9- až 12-percentný podiel homosexuálov). Podobne to je aj v Los Angeles s 37 percentami v prospech žien, vo Washingtone je to až 49 percent a peklom je trh s voľnými mužmi v Miami. Po odpočítaní dovolenkárov je tam prebytok vzdelaných žien dokonca 86 percent.
Just finished DATE-ONOMICS by @jonbirger1 and it is life-affirming as a single woman in NYC. Also I'm moving.
— Rachel Manwill (@rachelmanwill) July 11, 2015
Opačný extrém je oblasť Silicon Valley, San Francisco či San Diego v Kalifornii, ktoré sú naopak plné IT-čkárov, inžinierov a investorov, medzi ktorými prevládajú muži. Vo veku 22 až 29 rokov je mužov s titulom o 38 percent viac ako žien, čo je opačný extrém ako v New Yorku. Tento fakt sa následne podpisuje aj pod percento manželstiev. Do 30 rokov je v oblasti Silicon Valley vydatých až 33 percent žien, pričom na Manhattane je vydatých žien len 13 percent. Úspešný IT-čkár v Silicon Valley je zrejme aj verný a skvelý manžel, pretože podiel ich rozvodov tvorí len štyri percentá. Samozrejme, na diskusiu je, či sa inštitút manželstva dá ešte považovať za indikátor fungujúcich partnerských zväzkov. Mnohé páry oficiálny zväzok odkladajú, respektíve ho k šťastnému fungovaniu nepotrebujú vôbec.
Fenomén mužského deficitu sa netýka len USA či západnej Európy, ale aj Slovenska. Približne od roku 1997 zvrátili ženy prevahu mužov, čo sa týka vysokoškolského štúdia. Minulý rok skončilo vysokú školu prvého a druhého stupňa spolu 37 716 študentov. Z tohto počtu až 23-tisíc absolventov boli ženy.
To znamená, že aj na slovenských vysokých školách existuje priepastný rozdiel v počte vzdelaných žien a mužov – konkrétne ide o pomer 61:39. Inak povedané, na našich univerzitách študovalo minulý rok o 56 percent viac dievčat ako chlapcov. Pred desiatimi rokmi bolo rozdelenie študentov a študentiek o niečo miernejšie - 53:47 v prospech žien, teda absolventiek bolo o 12 percent viac ako absolventov. Ako zapadajú tieto čísla z pohľadu počtu singles? Jednoosobové domácnosti na Slovensku tvoria podľa dát Eurostatu 26,4 percenta (v EÚ 28 tvoria 31 percent, v USA dokonca 50 percent).
Emancipácia a repelent na mužov
Dôvody, prečo rastie počet žien, ktoré ostávajú samé aj po štyridsiatke, autor knihy čiastočne vysvetľuje emancipáciou žien. Prelom nastal v 60. rokoch minulého storočia, keď sa na trh dostala antikoncepcia, ktorá umožnila žene lepšie plánovať založenie rodiny. Stala sa akousi investíciou do lepšej kariéry a vyššieho vzdelania. „Z ekonomického hľadiska pilulka znížila reálne náklady štúdia na vysokej škole tým, že zvýšila pravdepodobnosť, že vysokoškolský titul zarobí finančné dividendy v budúcnosti,“ opísal zmysel antikoncepcie J. Birger.
Emancipácia sa prejavuje v pracovnom aj osobnom živote. Mladé ženy do 35 rokov sa chcú kariérne vyrovnať mužským kolegom a zároveň v osobnom živote zažívať dobrodružstvá, cestovať a samozrejme spoznávať zaujímavých mužov aj za cenu krátkodobých vzťahov.
S emancipáciou je spájaný aj paradox voľby, ktorý preslávil psychológ Barry Schwartz. Ženy (rovnako ako muži) sa pod vplyvom nárokov a veľkého počtu možností, ako si usporiadať život, nevedia rozhodnúť. Čakajú akéhosi ideálneho partnera z rozprávky. No ponuka je s rastúcim vekom čoraz obmedzenejšia, pool potenciálnych partnerov sa redukuje. Do toho všetkého vstupuje pri ženách aj biologický faktor súvisiaci s plodnosťou.
Zaľúbený pár Zdroj: flickr.com/t.germeau
Od úspešných žien, ktoré si nevedia nájsť partnera, často počuť ako vysvetlenie pre single stav aj ďalší dôvod: potenciálni partneri by aj boli, no muži sa ich boja. Tento pocit pritom nie je iracionálny, podľa Jona Birgera sa dá vysvetliť teóriou hier.
Niektorí muži na oslovenie cudzej ženy nemajú dostatok odvahu, pretože do ich rozhodnutia vstupuje niekoľko faktorov. Môže sa tak stať, že krásna žena ostane v bare nepochopiteľne bez nápadníkov. Autor knihy nazval túto situáciu Syndrómom Carol.
Peter v bare popíja pivo a zbadá Carol, ktorá sa mu zapáči. Má tri možnosti:
1. Pôjde za Carol a osloví ju. Dá mu telefónne číslo a dohodnú si bežné rande
2. Peter neurobí nič. Nepôjde za Carol a dopije pivo.
3. Pôjde za Carol, ale tá ho odmietne a telefónne číslo mu nedá
Problém s Carol v bare je ale komplikovanejší. Je to impozantná žena a preto muž svoje rozhodnutie osloviť ju nemôže vtesnať len do troch spomenutých možností. O Carol totiž s veľkou pravdepodobnosťou podobne zmýšľa niekoľko mužov naraz, myslí si Peter. Tento faktor v psychike spôsobí, že Peter pravdepodobnosť odmietnutia vyhodnotí ako najreálnejšiu. a preto ju radšej ani neosloví. „To, že Carol sa cíti, že mužov vystraší, nie je len klamlivá predstava. Zároveň to nie je ani nedostatok šťastia, ale sprievodný efekt interaktívnej racionality,“ píše J. Birger. Paradoxne tak atraktivita ženy pôsobí na niektorých mužov ako efektívny repelent.
Jon Birger má pre úspešné ženy hľadajúce partnerov ťažkopádne riešenia. Autor napríklad navrhuje, aby si ženy veľmi dobre uvedomili, v akom meste si kúpia byt. Muži zas by mali viac uvažovať nad univerzitami, ktorých fakulty trpia prebytkom žien. Jediným ako-tak realizovateľným návrhom v knihe Date-onomics je, aby chlapci posunuli nástup do prvého ročníka vysokej školy o jeden rok. Autor poukazuje na fakt, že chlapci sociálne aj emocionálne zaostávajú za dievčatami, čo sa následne prejavuje aj v prospešnosti v škole a predispozícii pri prijatí na univerzitu.
Tinderizácia spoločnosti
Kniha Jona Birgera sa nezaoberá ani aktuálnym fenoménom „nekonečnej voľby“, ktorú priniesli online zoznamky. Hovorí sa o „tinderizácií“ vzťahov, ktoré magazín Vanily Fair označil za zabijaka romantiky. Menšia odbočka pre neznalých: Tinder je online zoznamka, ktorá generuje ponuku osôb na základe vzdialenosti od používateľa. Kontakt sa dá nadviazať „swipenutím“. Swipe left (potiahnuť doľava) znamená, že niekoho odmietnete a ten či tá sa o tom nikdy nedozvie. Swipe right (potiahnuť doprava) znamená, že osoba je pre vás atraktívna a chcete ju spoznať.
Používateľ sa rozhoduje často v priebehu pár sekúnd a len na základe fotografií, prípadne párriadkových popisov. Zoznamka sa využíva na hľadanie sexu na jednu noc, na nevinný flirt, na krátky nezáväzný vzťah aj lásku na celý život. Ako každá nová technológia vyvolala rozpaky a vlnu kritiky.
Vanity Fair tvrdí, že práve Tinder môže za rozmach „hook-up culture“, teda kultúry sexu na jednu noc. Nezáväzný fyzický vzťah už netreba hľadať v nočnom podniku, appka technicky dokonale urýchlila spôsob zoznámenia sa. Prezerať si desiatky fotografií je zábavné a používatelia si môžu Tinder zapnúť, kedykoľvek sa nudia. V MHD, v čakárni u lekára alebo na WC. Každý „match“, teda obojstranný swipe doprava, má rovnaký efekt ako Like na Facebooku alebo retweet na sociálnej sieti Twitter. Sympatie sa dajú vyjadriť v priebehu pár sekúnd.
Podporovatelia Tindera a spol. tvrdia, že tieto aplikácie len urýchlil činnosť, ktorú ľudia robia od nepamäti – len to doteraz robili v bare, kaviarni, knižnici alebo v škole. Tinder však podľa niektorých názorov vyvoláva takzvaný chill mode - sociálnych interakcií je zrazu toľko, že prestanú odpisovať na správy, keďže sa nestíhajú venovať všetkým povrchným známostiam. „Vzniká veľmi veľa vzťahov naraz a človek nestíha odpisovať. Potom nemá energiu sa venovať ani vzťahu k sebe,“ píše magazín The New Inquiry.
Psychológovia upozorňujú, že tinderizácia alebo permanentný chill (neustála ignorancia) sa môže preniesť zo vzťahov aj do ostatných oblastí života. Tinder je však lákavý - u používateľov vyvoláva pocit bezpečia a eliminuje riziko odmietnutia, ako sa to stáva bežne, keď muž osloví cudzie dievča v bare.
