Vzali stroje ľuďom prácu? Práve naopak

Nová štúdia o vplyve nových technológií na pracovné miesta upozorňuje, že obavy z vytláčania ľudí na druhú koľaj robotmi sú predčasné a nemusia byť na mieste. „Mnohé z najvážnejších dopadov technológií sú nepriame a nepredvídateľné,“ píšu jej autori.

Tí skúmali, aký vplyv mali stroje na pracovný trh v Británii. Vychádzali pritom z dát zo sčítania obyvateľstva až od druhej polovice 19. storočia a prieskumy pracovnej sily od roku 1992.

Autori Ian Stewart, Debapratim De a Alex Cole, všetko ekonómovia z poradenskej spoločnosti Deloitte, poukázali na to, že aj keď je vývoj pracovného trhu a vplyv technológií ťažko predvídateľný, spôsobujú skôr nárast pracovných miest ako ich úbytok. V prípade niektorých odvetví dokonca zaregistrovali prudký boom vytvárania nových miest v dôsledku technologizácie.

Pokladníci zrejme zaniknú

Neznamená to však, že by niektoré zamestnania naozaj neboli ohrozené. Automatické pokladničné zóny v supermarketoch zatiaľ pokladníkov nevytlačili, no postupne by mohli, otázny je v budúcnosti osud poštárov či šoférov z povolania. Autá bez šoférov už firmy úspešne testujú a je otázkou času a ochoty úradov, kedy sa dostanú na cesty a do logistického priemyslu.

Ekonómovia z Deloitte vo svojej štúdii reagovali okrem iného na výsledky prieskumu spoločnosti Pew Research z augusta minulého roka. V nej oslovila takmer dve tisícky expertov a vyšlo jej, že 48 percent z nich si myslí, že v priebehu desaťročia nahradí umelá inteligencia ľudí vo významnom počte zamestnaní. Údajne takýto scenár môže priniesť po celom svete masovú nezamestnanosť a úplný zánik niektorých jobov. Do zabudnutia by mohli odísť spomínaní pokladníci v obchodoch či pracovníci v bankách na priehradkách.

Keď sa autori pozreli na vplyv technológií na pracovný trh z historického pohľadu, prišli na to, že na jednej strany síce naozaj v minulosti zdokonaľovanie prístrojov či nástup úplne nových dokázal nahradiť ľudí (napríklad priemyselné stroje v poľnohospodárstve či práčky v domácnostiach vytlačili práčovne), no v iných oblastiach, akými sú zdravotníctvo či školstvo, znamenal rozvoj technológií vznik nových odborov či pozícií, na ktoré bolo treba prijať nových zamestnancov.

Na základe zobieraných dát vytvorili autori zoznam pozícií, ktorých počet vďaka technologizácií ubudol, no aj takých, kde sa počet miest zvýšil - často aj prudko. V dlhodobom horizonte porovnávali zmeny na pracovnom trhu od konca 19. storočia, v krátkodobom od prvej polovice 90. rokov 20. storočia po súčasnosť.

Trh sa mení, ľudská práca ale ohrozená nie je

Autori pripúšťajú, že niektoré zamestnania sú ohrozené viac, no v globále tvrdia, že v súčasnosti nie je eliminácia potreby ľudskej práce ohrozená o nič viac ako za posledné takmer jeden a pol storočie.

Všimli si, že od roku 1992 sa v Británii znížil počet pracovných miest najmä v oblasti remesiel a manuálnej výroby – napríklad rapídne poklesol počet tkáčok či zamestnancov v obuvníctve, podobne výrazne ubudlo aj pozícií v kovospracujúcom priemysle a v poľnohospodárstve.

Postupné zapájanie strojov do poľnohospodárskej výroby zmenilo v priebehu minulého storočia celý charakter tohto sektora. Kým v roku 1871 až 6,6 percenta celej pracovnej sily Anglicka a Walesu farmárčilo, v súčasnosti je to už len 0,2 percenta. Najvýraznejší pokles poľnohospodárov zaznamenala krajina koncom 19. a začiatkom 20. storočia, keď sa dostávali na polia prvé stroje, ich počet sa však neustále zmenšuje až do súčasnosti.

Ľudí stroje v súčasnosti vytláčajú vo veľkovýrobe, mäsokombinátoch, automobilkách či skladoch. Jedným z najznámejších prípadov firmy, kde v poslednom čase stroje nahrádzajú ľudskú pracovnú silu, je Amazon. Internetový obchod nasadil do svojich skladov tisíce robotov, ktoré by mali ťažkú prácu zvládať podstatne efektívnejšie ako ľudia. To potvrdzujú aj autori štúdie, keď tvrdia, že najohrozenejšími pozíciami sú v súčasnosti pracovné miesta založené na stereotype, či už manuálne alebo kognitívne.

Jednoznačnou oblasťou, v ktorej stroje zrejme „zvíťazia“ a vytlačia ľudí, čo sa koniec koncov už aj vo veľkom deje, je použitie sily. Podobný prerod, aký pred desaťročiami zaznamenávali roľníci na poliach, keď ustupovali kombajnom a inej ťažkej technike, vidno v súčasnosti v strojárskom priemysle, v automobilkách, kde je často výroba už takmer úplne automatizovaná.

Samozrejme, zmeny nesúvisia výhradne s nástupom nových technológií či s automatizáciou výroby. Za úbytkom zamestnancov napríklad v textilnom priemysle treba hľadať aj presun tejto výroby do rozvojových krajín s lacnou pracovnou silou.

Ak pri práci rozmýšľate, neprídete o ňu

Naopak, prudko v sledovanom období vzrástol počet zamestnancov v školstve, strojnásobil sa v oblasti informačných technológií a desaťnásobne vzrástol v oblasti ošetrovateľstva.

Vo všeobecnosti, celkovo narástol ruka v ruke s technologickým pokrokom počet pracovných miest v odvetviach, ktoré sú postavené na získavaní vedomostí. Prístup k informáciám sa neustále zjednodušuje, výrazne sa uľahčilo aj ich odovzdávanie a komunikácia ako taká.

Pokrok v špecializovaných oblastiach, akou je napríklad medicína, prináša so sebou aj priame zvyšovanie počtu pracovných miest. Stroje síce nenahradia lekárov, no nové zariadenia, ktoré zvyšujú efektivitu liečby, musí niekto vedieť obsluhovať či vykonávať ich údržbu.

Technológie vytvárajú nové pracovné miesta aj v novovytvorených oblastiach - napríklad v PR, kde v posledných rokoch prudko narástol dopyt po programátoroch či softvérových odborníkoch.

Čo majú technológie s nárastom počtu barmanov

Okrem priamych vplyvov majú podľa autorov nové stroje a postupy aj nepriamy vplyv na zvyšovanie zamestnanosti. Vďaka ich efektívnemu využívaniu klesajú ceny produktov, dopyt zo strany spotrebiteľov narastá, môžu si dovoliť kúpiť viac a menia sa tak aj ich návyky. Širšie masy siahajú po produktoch či službách, ktoré bývali kedysi výsadou len majetnejších skupín a vytvára sa tak aj dopyt po zvyšovaní pracovných miest v rôznych oblastiach.

Technológie môžu ovplyvniť aj sektory, s ktorými na prvý pohľad nemajú nič spoločné. Podľa trojice ekonómov napríklad spôsobili aj nárast počtu barov a s tým aj barmanov a ďalšieho personálu. Vďaka strojom sa stali mnohé produkty podstatne dostupnejšie, autori upozorňujú, že napríklad cena automobilov klesla za posledných 25 rokov o polovicu. To ponecháva viac peňazí v rukách spotrebiteľov a môžu ich tak minúť vo voľnom čase. Napríklad v spomínaných baroch, kde počet personálu za 50 rokov stúpol štvornásobne.

Viac ušetrených financií umožňuje aj viac peňazí míňať do starostlivosti o seba. Ekonómovia z Deloittu upozorňujú, že pokrok umožnil napríklad nárast počtu kaderníkov. Kým koncom 19. storočia pripadal jeden kaderník či holič na každých takmer 1 800 Britov, v súčasnosti je to na necelých 300.