Spoločnosť RVmagnetics patrí medzi priekopníkov v tejto oblasti, využívajúc vlastnú patentovanú technológiu, ktorú poskytuje do viacerých odvetví priemyslu, od automobilového sektora až po letectvo a obranný priemysel.

V rozhovore sa Rastislav Varga, zakladateľ, CTO a Predseda predstavenstva RVmagnetics, venuje technológii, ktorá spája inovácie s praktickými aplikáciami, odhaľujeme príležitosti i výzvy na ceste k „smartifikácii" materiálov a skúma, ako sa slovenská firma etablovala v prestížnych medzinárodných programoch, ako je NATO Diana.

Vaša doterajšia vedecká činnosť sa zaoberala novými materiálmi. Ako sa pozeráte na vývoj smart materiálov?

Vývoj tzv. smart materiálov je veľmi náročný. A to ako z pohľadu technologického vybavenia, tak aj z pohľadu času a tiež aj financií. V RVmagnetics sa sústredíme na „smartifikáciu” materiálov vložením nášho mikrosenzora priamo do materiálu.

Samozrejme, v silne konkurenčnom prostredí sme najprv museli vyvinúť unikátny materiál, ktorý nám umožňuje využívať ho ako senzor. Dalo by sa povedať, že v modernej dobe kraľuje high-end konštrukciám použitie rôznych moderných polymérov a kompozitných materiálov, či už na báze sklených alebo uhlíkových vlákien. S týmito materiálmi veľmi dobre pracuje, pretože sú magneticky takmer neviditeľné a vnorením nášho senzora ich vieme bezkontaktne monitorovať v konkrétnom mieste a v reálnom čase.

Smart materiál môžeme vytvoriť aj kombináciou dobre zvládnutej výroby toho, čo už existuje s pridaním vhodného, miniatúrneho senzora. Tak vzniká technologicky robustné finálne riešenie, ktoré je zároveň finančne nenáročné.

Prečo by mali byť pre priemysel príťažlivé vaše senzory?

Príťažlivosť kompozitných materiálov pre priemysel je dlhodobá. Umožňujú dosiahnuť väčšiu pevnosť a prípadne tiež pružnosť konštrukcie pri znižovaní jej hmotnosti a častokrát aj rozmerov. Samozrejme ľahké konštrukcie umožňujú tiež redukciu uhlíkových emisií, čo iba zvyšuje ich atraktivitu. Rezervy by sme videli skôr v ich recyklácii.

Mikrosenzory od RVmagnetics sú v zásade jednou z mála možností pre výrobcov kompozitov pokiaľ potrebujú mať informácie o teplote, deformačných silách alebo zdraví materiálu. Toto vieme ponúknuť ako na strane monitorovania procesu výroby, tak počas používania kompozitnej súčiastky či materiálu až po jeho opravu – kde už hovoríme o konkurenčnej výhode, napríklad v porovnaní s optickým riešením (FBG).

V automobilovom priemysle koluje taký vtip, že kompozity definitívne zvíťazia nad kovmi v momente keď sa vo všetkých automobiloch bude používať kompozitný brzdový pedál. Víťazstvo takejto brzdy je o dátach. Výrobca (OEM) potrebuje rozumieť ako sa materiál správa. Skrátka dôvera je založená na dátach, modeloch a širšie prijatie riešenia je skôr o jeho robustnosti, ekonomike a jednoduchosti integrácie.

V ktorých priemyselných odvetviach sa vám už podarilo vaše mikrodrôty použiť?

Najskôr sme samozrejme museli dokázať využiteľnosť našej mikrodrôtovej senzorickej technológie v automobilovom priemysle, neskôr prišli aj interakcie so zdravotníctvom, či jachtingom. V roku 2022 pribudlo letectvo.

Samozrejme dlhodobo sme mali záujem o „kráľovské disciplíny” – samozrejme letectvo a tiež aj o využitie v obrannom priemysle a vesmírnych programoch - pričom všetky tri sektory sú vzájomne prepojené. Tieto sektory majú veľmi vysoké nároky na bezpečnosť a preto aj rigidnejšiu certifikáciu, čo v konečnom dôsledku predstavuje vyššie bariéry vstupu na trh. Preto sme sa v týchto oblastiach uchádzali o spoluprácu s Európskou vesmírnou agentúrou ESA a tiež v rámci programu Severoatlantickej aliancie NATO Diana.

Oba sektory – obrana aj vesmír – pracujú s technológiami dvojakého využitia (dual-use), teda s riešeniami, ktoré možno použiť ako na civilné, tak aj na obranné, resp. vesmírne účely.

Ako ste pripravení odpovedať na vysoké nároky obranného, prípadne vesmírneho priemyslu?

Ako prvá slovenská spoločnosť sme sa stali súčasťou prestížneho programu NATO Diana práve preto, že budeme mať možnosť sa veľa naučiť. Program predpokladám prinesie veľmi koncentrované informácie a určite nás naučí veľa o potrebách zákazníkov, trhu, dynamike obranného priemyslu ako takého, ako aj o technických požiadavkách.

Na druhej strane posilňujeme aj personálne kapacity spoločnosti. Minulý rok sme tím doplnili o sedem nových kolegov, medzi nimi aj doc. Lipovský, ktorý je špecialistom v oblasti senzoriky a spolupracoval na dvoch projektoch slovenských vesmírnych satelitov. Okrem toho samozrejme pracujeme na zdokonaľovaní našej technológie, zdokonalení jej automatizácie a rozširovaní patentovej ochrany.

Ako sa pozeráte na úlohu výskumu a vývoja a inovácií a miesto RVmagnetics v senzorike ako takej?

Pomôžem si výrokom Orena Harariho: „Elektrické svetlo nepochádza z neustáleho zdokonaľovania sviečok”. Aj keď to znie skôr ako bonmot, keď sa bližšie pozrieme na vynález žiarovky, tak kombinovala jednak nové možnosti v dôsledku inovácii v materiálovej oblasti, inovácie v oblasti výroby skla a tiež objav a rozvoj elektrickej energie a budovania elektrických sietí. Žiarovka bola prelomovou – disruptívnou – technológiou svojej doby.

Paralely samozrejme nachádzame aj v oblasti senzoriky. Potrebný je kontinuálny vývoj, inkrementálne zdokonaľovanie, opakované iterácie, pokusy a tiež omyly – a vchádzajú doň inovácie v materiálovej oblasti, v oblasti softvéru, elektroniky, polovodičov, čipov a pod.

Vezmite si napríklad akým vývojom prešlo meranie teploty. Teplomer bol vynájdený v roku 1612 a trvalo viac než sto rokov kým bol zdokonalený do podoby ortuťového teplomeru. Termočlánok bol vynájdený cca 200 rokov po teplomeri. Termistor a takisto platinové odporové teplomery (dodnes jeden z najpopulárnejších priemyselných senzorov - PT100) prišli cca 100 rokov potom. S rozmachom polovodičov prišli postupne infračervené teplomery, teplomer na báze tekutých kryštálov, teplotné senzory na báze optických vlákien (FBG) a MEMS (Mikro-elektro-mechanické systémy). Všetky však boli výsledkom výskumu, vývoja a inovácií a kombinovali viacero oblastí. Senzorika je interdisciplinárna. Vývoj nového typu senzorickej technológie je behom na dlhú trať a objavenie sa nového typu senzorov je skôr záležitosťou dekád. Preto ani my nie sme výnimkou. Pracujeme na tom, aby sa aj naša technológia etablovala a mala široké využitie v priemysle.

Rastislav Varga

Rastislav Varga je zakladateľ, CTO a Predseda predstavenstva RVmagnetics. Má viac ako 30-ročné skúsenosti v základnom a aplikovanom výskume magnetických materiálov. Je špičkovým odborníkom v oblasti magnetizmu s hlavnou špecializáciou na magnetické mikrodrôty. Profesor Varga bol v rokoch 2018 až 2022 členom General Council Európskej Magnetickej Spoločnosti (EMA) a členom Európskej Fyzikálnej Spoločnosti (EPS), v rokoch 2014 až 2024 bol predsedom Slovenskej Magnetickej Spoločnosti pravidelne pozývaný na najvýznamnejšie konferencie v oblasti magnetizmu, s viac ako 25 pozvanými prednáškami. Na konte má viac ako 240 publikácií vrátane viac ako 3-tisíc citácií. Bol tiež zodpovedný za dva medzinárodné projekty výskumu a vývoja a viedol osem národných vedecko-výskumných projektov