V súčasnosti však v tejto odjakživa poľnohospodárskej krajine rastú domy z červených tehál ako huby po daždi a to práve na miestach, kde je pôda najúrodnejšia. Na poliach sa stavajú veľké obydlia, ktoré majú prichýliť hneď niekoľko rodín naraz.
Extrémny populačný boom
Za ich narastajúcim počtom treba hľadať demografiu. Egyptská populácia sa nezadržateľne zväčšuje, v krajine už v súčasnosti žije približne 90 miliónov ľudí. Je to trojnásobne viac, ako ich tam žilo v roku 1960 a len za posledných desať rokov sa populácia krajiny zväčšila o 20 miliónov ľudí.
V posledných rokoch sa v Egypte rodí rekordný počet detí. „Je to najviac v celej egyptskej histórii. Ide o neslýchaný skok v priebehu dvoch rokov,“ citoval britský denník The Guardian minulý rok riaditeľa egyptskej poprednej štatistickej firmy Baseera Magueda Osmana. Narážal pritom na fakt, že medzi rokmi 2010 a 2012 narástol počet novonarodených detí o 560-tisíc.
Populačná explózia je taká silná, že odborníci predpokladajú, že do roku bude mať Egypt 138 miliónov obyvateľov. Dostal by sa tak do prvej desiatky najľudnatejších krajín sveta, preskočil by Japonsko a v počte obyvateľov by bol porovnateľný s Ruskom.
Deti sa hrajú na poli medzi banánovníkmi v povodí Nílu Zdroj: SITA / AP
S nárastom počtu obyvateľov sa však môže zvyšovať sociálne napätie, podvyživená krajina sa ešte viac vyčerpá, narastie problém s nezamestnanosťou. Očakáva sa aj zhoršenie vzdelanosti, nakoľko školský systém nebude schopný pokrývať taký prudký nárast študentov.
V chaose po zvrhnutí Mubaraka išla kontrola bokom
Masívny a nekontrolovaný populačný nárast nastal na konci vlády Husního Mubaraka a najmä po jeho zvrhnutí v roku 2011. Po tom, čo po arabskej jari nastúpil k moci Muhammad Mursí, medzičasom už tiež zvrhnutý, sa v nastolenom chaose začal populačný boom úplne ignorovať.
V okolí Nílu rastú nezákonne vystavané sídla i komunikácie. Po jednej z nich sa tamojší farmári prepravujú na motorke Zdroj: SITA / AP
Samotný M. Mursí verejne vyhlasoval, že nie je úlohou vlády regulovať rast populácie. Regulácia bola vnímaná ako pokus narušiť tradičný rodinný život, čo nezapadalo do konceptu sociálno-konzervatívnej politiky Moslimského bratstva, ktorého bol predstaviteľom.
Príkladom toho boli aj poslanci zvolení v roku 2012. Guardian upozorňuje, že v čase zvolenia mali v priemere päť až šesť detí. Tí tak nemali žiadnu motiváciu určovať, aký je správny počet detí v rodinách.
Problémový je v tomto smere najmä menej gramotný egyptský vidiek a poľnohospodárske oblasti. Kým tamojší obyvatelia tvoria len zhruba štvrtinu celkového počtu Egypta, na novonarodených deťoch sa podieľajú podľa analytikov z Baseera vyše 40 percentami.
Roľníci nemajú na výber a ničia zdroj obživy
Agentúra AP upozorňuje, že aj keď sa stále dajú pri povodí Nílu vidieť idylické výjavy, keď sa deti hrajú medzi banánovníkmi a poliami s lucernou, krajinu začína meniť živelná, nikým nekontrolovaná zástavba.
Chlapec polieva v povodí Nílu sadenice ryže Zdroj: SITA / AP
Hoci úrodná nílska pôda a chlebodarca celej krajiny zaberá iba desatinu Egypta, žila v jej blízkosti vždy väčšina obyvateľstva. Jej najväčším nepriateľom sa teraz stali samotní farmári, ktorí náhodne a nelegálne stavajú nové domy pre svojich potomkov, pretože inak svoju žalostnú situáciu vyriešiť nevedia.
Po revolúcii z roku 2011, keď sa krajina zbavila dlhoročného prezidenta H. Mubaraka, začalo stavieb rýchlo pribúdať. Teraz sa nelegálna výstavba síce trestá väzením alebo pokutami, ale stavia sa ďalej. Chudobní poľnohospodári majú problém sa uživiť. Zo strany štátu neprichádza do poľnohospodárstva žiadna podpora, chýbajú dotácie a na poliach moderné stroje. Nevidia preto iné riešenie, než stavať na svojich poliach alebo ich postupne rozpredať.
49-ročný pestovateľ Hamíd Fathi hovorí, že ľuďom ako on vraj neostáva nič iné, ako stavať bez povolenia. „Vláda predáva pozemky draho podnikateľom a my si nedokážeme obstarať ani pár metrov, aby sme postavili niečo pre svojich synov. Tak čo máme robiť?“ pýta sa.
Hrozí hladomor
Dedinčania na povoze a pasúce sa ovce v úrodnej oblasti rieky Níl. Idylku ničí prudká výstavba Zdroj: SITA / AP
Vedec Farúk Báz hovorí, že pri takomto tempe výstavby príde Egypt do 180 rokov o všetku poľnohospodársku pôdu. „Nezostane tu na obrábanie jediný aker. Ak bude pôda miznúť pod modernou zástavbou, budú Egypťania umierať od hladu,“ povedal.
OSN v roku 2011 zverejnila správu o boji proti suchu a rozširovaniu púštnych oblastí. Egypt v nej bol označený za krajinu, ktorá prichádza o úrodnú pôdu najrýchlejšie na svete. Každú hodinu tam zmizne skoro 1,5 hektára obrábateľnej pôdy.
„Dediny sa rýchlo premieňajú na husto obývané mestské sídliská. Neexistujú plány na mestský rozvoj, usmernenie výstavby ani stavebné zásady,“ povedal architekt a zakladateľ blogu Cairobserver Muhammad Šahíd.
Tí, ktorí svoje polia predajú, mieria následne do veľkých miest s nádejou, že tam nájdu prácu. „Poľnohospodárstvo už nie je dobré. Nechali nás napospas. Ale skôr ako niečo predám, vyčkávam na toho správneho zákazníka a na cenu,“ povedal 55-ročný abú Islám.
Žatva v povodí Nílu. Tamojším farmárom chýbajú dotácie od štátu i moderné stroje Zdroj: SITA / AP
Nový dom na poli pri rieke Níl. Podobné stavby v úrodnej oblasti rastú ako huby po daždi Zdroj: SITA / AP
Farmár vedie kravy v rannej hmle pri obci Behíra v delte rieky Níl Zdroj: SITA / AP
