Vyššie zbrojné výdavky by mohli povzbudiť európsku ekonomiku. Ak by na ne štáty Európskej únie dávali nie dve, ale 3,5 percenta hrubého domáceho produktu, vzrástol by HDP o 0,9 až o 1,5 percenta, vyplýva z analýzy Inštitútu pre svetovú ekonomiku v Kiele.
„Pri správnych krokoch môžu európske vlády obmedziť náklady na vojenské zbrojenie,“ uvádza autor analýzy Ethan Ilzetzki. „Európa by tak mohla rozhodovať o svojich vojenských výdavkoch vzhľadom na regionálne bezpečnostné priority bez toho, aby sa nechala rozptyľovať strachom z ekonomickej katastrofy,“ dodáva.
Analýza spochybňuje predpoklad, že by vlády v prípade vyšších vojenských výdavkov stáli pred voľbou „zbrane alebo maslo“. Ďalšie peniaze, pracovná sila a suroviny na vojenské účely by podľa Ilzetzkiho nešli výlučne na úkor súkromnej spotreby.
Varuje ale pred tým, aby sa dodatočné výdavky nefinancovali prostredníctvom vyšších daní. Namiesto toho by sa vlády mali viac zadlžovať, aby si mohli dočasné dodatočné výdavky dovoliť. Štáty EÚ by mali zabezpečiť, aby viac peňazí vydaných na zbrojenie zostalo v Európe. Mali by tiež spolupracovať a riadiť vojenské výdavky na úrovni bloku.
Anonymný odborník zo zbrojárskeho odvetvia ale považuje takýto scenár za ťažko realizovateľný. „Vždy pôjde o mix obranných zariadení z EÚ a Spojených štátov“ tvrdí. Niektoré obranné zariadenia sa totiž v Európe nevyrábajú vôbec alebo nie podľa najvyšších štandardov.
Ďalšie dôležité správy
