Ekonomické obavy vytvárajú vo svete rekordnú úroveň polarizácie, a to najmä vo vyspelých krajinách s pomaly rastúcimi ekonomikami, akými sú Španielsko či Japonsko. Vyplynulo to z prieskumu spoločnosti Edelman, informuje portál Axios.
Polarizácia vedie k nestabilite a podnikom spôsobuje neistotu. To vytvára tlak na spoločnosti a ich lídrov, aby v spotrebiteľoch vzbudili dôveru, keďže vlády v tomto smere zlyhali.
Podniky sú už tretí rok po sebe celosvetovo jedinou inštitúciou, ktorá je v očiach verejnosti etická a schopná. Pokiaľ ide o riešenie problémov spoločnosti, ľudia považujú médiá a vládu za výrazne neetické a neschopné. Mimovládne organizácie sú na tom trochu lepšie, keďže ich verejnosť považuje za etické, no menej schopné.
Všade vo svete ekonomický optimizmus následkom rastúcej inflácie a pandémie klesá. Dôvera v ekonomiku dosiahla v 24 z 28 krajín prieskumu rekordne nízke úrovne. Iba respondenti z Číny veria, že sa im a ich rodinám bude o päť rokov žiť lepšie.
V krajinách, ktoré sú dlhodobo považované za demokracie – napríklad Spojené štáty a Argentína – spôsobujú ekonomická a politická nedôvera polarizáciu. Podľa údajov prieskumu možno z celosvetového hľadiska o šiestich krajinách povedať, že sú výrazne polarizované. Menovite ide o Spojené štáty, Kolumbiu, Juhoafrickú republiku, Argentínu, Španielsko a Švédsko.
Podobná situácia hrozí Brazílii, Mexiku, Francúzsku, Spojenému kráľovstvu, Japonsku, Taliansku, Nemecku a Holandsku. Úroveň polarizácie a ekonomickej nedôvery je nižšia v krajinách s autoritárskym režimom, akými sú Spojené arabské emiráty či Saudská Arábia. Sčasti za to môže väčší ekonomický optimizmus, ktorý tu panuje.
Podľa definície spoločnosti Edelman je polarizácia výsledkom niekoľkých faktorov vrátane ekonomického pesimizmu, nedôvery v médiá a vládu, systémovej nerovnosti a nedostatku zdieľanej identity.
Podniky v hlavnej úlohe
Takmer v každej krajine prieskumu bola dôvera v podniky vyššia než dôvera vo vládu. V demokratických krajinách bola dôvera vo vládu výrazne nízka, pričom v rámci autoritárskych režimov je priepasť medzi dôverou v podniky a vlády relatívne malá.
Naprieč krajinami s vysokým HDP, akými sú Spojené štáty, Čína, India, Francúzsko či Spojené kráľovstvo, klesá aj dôvera v zahraničné podniky.
V rámci polarizovaných krajín podniky podľa údajov prieskumu čelia väčšiemu riziku, ak sa rozhodnú verejne vyjadrovať k spoločenským problémom. Akcionári však aj napriek tomu od výkonných riaditeľov očakávajú, že zaujmú postoj v otázkach nerovnosti zamestnancov, zmeny klímy či diskriminácie.