Prítomnosť choroby bola zistená 30. mája 2015. Chlapec je liečený antitoxínom (špeciálnym protijedom), ktorý bol na liečbu dodaný až z Moskvy prostredníctvom ruského veľvyslanca. Žiadna európska krajina totiž nemala potrebné rezervy.
Prípad je v Španielsku prvý za 28 rokov, predovšetkým vďaka veľmi vysokej zaočkovanosti, ktorá sa v krajine pohybuje okolo 95%.
Rodičia nezaočkovaného chlapca sú podľa informácií zahraničných médií „zdevastovaní“ a ich mladšiu dcéru už dali vakcinovať. „Rodičia sú zdrvení a uznali, že sa cítia podvedení, pretože neboli správne informovaní,“ povedal katalánsky šéf verejného zdravotníctva Antoni Mateu El País. „Majú hlboký pocit viny, ktorého sa ich snažíme zbaviť.“ Španielske médiá potvrdili, že rodina patrila k minorite, ktorá sa obávala očkovania pre jeho vedľajšie efekty.
Dieťa je stále v kritickom stave na jednotke intenzívnej starostlivosti nemocnice Vall d'Hebron, ale reaguje na liečbu. Zdravotní úradníci začali vyšetrovanie, prostredníctvom ktorého sa snažia nájsť nosičov. To môže byť náročné, zvlášť, keď nevykazujú príznaky.
Všetci tí, ktorí boli v kontakte s dieťaťom, sú pod dohľadom lekárov. Nebezpečnú baktériu už našli u ôsmich jeho spolužiakov. Nakazené deti liečia antibiotikami. Všetky boli v minulosti vakcinované a nevykazujú žiadne príznaky.
Záškrt je hrozbou pre celú Európu
„Záškrt je vážna bakteriálna infekcia, zvyčajne sa šíri kašľom alebo kýchaním,“ informuje WHO. V dýchacom systéme baktérie záškrtu produkujú toxín, ktorý môže spôsobiť slabosť, bolesť v krku, horúčku a zdurenie uzlín na krku. Choroba môže viesť k závažným komplikáciám a v 10 percentách prípadov končí smrťou. Pred érou očkovania bol záškrt sprevádzaný vysokou úmrtnosťou. Inkubačný čas je veľmi krátky (len jeden až štyri dni), preto sa epidémia v neočkovaných krajinách môže šíriť veľmi rýchlo.
„Očkovanie je najlepším spôsobom, ako zabrániť záškrtu,“ pripomína WHO. „Je to bezpečný a účinný spôsob ochrany a je súčasťou pravidelného očkovania v každom členskom štáte Európskej únie.“ Do roku 2013 129 krajín dosiahlo aspoň 90 percentné pokrytie tohto očkovania. Avšak stále je v Európe mnoho neozaočkovaných ľudí, a to hlavne pre vzrastajúcu antikampaň.
Veľké epidémie záškrtu v Európe v roku 1990 viedli k tisícom prípadov nákazy. To len dokazuje, že podobné medzery v celospoločenskej imunite môžu viesť až k vypuknutiu epidémie. „Odmietanie očkovania je konštantná hrozba,“ varuje WHO.
V roku 1946 bolo na Slovensku zavedené celoplošné očkovanie proti záškrtu. Aj vďaka tomuto kroku bol posledný prípad ochorenia zaznamenaný v roku 1980. Po rozpade Sovietskeho zväzu došlo zároveň k rozpadu vakcinačných schém, čo viedlo až k vypuknutiu rozsiahlych epidémií v Rusku, na Ukrajine aj v Lotyšsku. Slovensko vtedy zachránila práve vysoká zaočkovanosť populácie, ktorá, paradoxne, každým rokom výrazne klesá.