Čínski lídri plánujú v roku 2025 po prvýkrát za posledných 14 rokov uvoľniť menovú politiku z „opatrnej“ na „mierne uvoľnenú“, čo spôsobilo nárast cien akcií a dlhopisov. V investoroch to totiž podľa Financial Times vyvolalo presvedčenie, že Peking sa začal ekonomickou situáciou krajiny konečne zaoberať vážnejšie.
Po správach o nových politických opatreniach vzrástol index akcií Hang Seng China Enterprises o 3,14 percenta. Výnosy z desaťročných čínskych vládnych dlhopisov klesli na rekordné minimum na úrovni 1,935 percenta.
Politbyro Komunistickej strany Číny pod vedením čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga plánuje v roku 2025 zaviesť aj proaktívnejšiu fiškálnu politiku, ktorej cieľom bude podporiť ekonomický rast krajiny. Okrem toho sa zaviazalo podporiť spotrebu, zlepšiť efektívnosť investícií a zvýšiť domáci dopyt. „To vzbudzuje veľké nádeje na ďalšiu menovú podporu vrátane priameho znižovania úrokových sadzieb,“ povedala pre agentúru Reuters Frances Cheungová z banky OCBC. Ekonómovia z Morgan Stanley varovali, že hoci sa zmena postoja k menovej politike nesie v pozitívnom duchu, jej realizácia zostáva neistá.
Čína už niekoľko mesiacov čelí deflačným tlakom, ktoré spôsobili najmä poklesy na trhu s nehnuteľnosťami. Prezident Si Ťin-pching preto začiatkom septembra vyzval na prijatie „proaktívnej fiškálnej politiky a akomodatívnej menovej politiky“. Prioritou by podľa neho malo byť zmierňovanie deflačných tlakov. Úlohou vládnych činiteľov tak bude obnoviť spotrebiteľskú dôveru. „Čínska ekonomika sa stále pohybuje na hranici deflácie, čo podčiarkuje nedostatočnosť doterajších stimulačných opatrení na obnovu dôvery v súkromný sektor, oživenie domáceho dopytu a opätovné naštartovanie rastu,“ vysvetlil profesor Eswar Prasad z Cornellovej univerzity.
Ďalšie dôležité správy
