Sankcie uvaľované Európskou úniou by sa mali zamerať aj na korupciu. Vyplýva to zo žiadosti dvestoštyroch poslancov Európskeho parlamentu (EP) a národných parlamentov krajín EÚ, ktorú zákonodarcovia zaslali šéfovi európskej diplomacie Josepovi Borrellovi a ministrom zahraničných vecí EÚ, ktorí sa v pondelok stretli na pracovných rokovaniach v Bruseli. O uvedenej výzve informovala slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH), ktorá je jedným z jej iniciátorov.
,,Je dôležité, aby sme sankcionovali oligarchov blízkych nedemokratickým režimom, ktorí umožňujú neustále porušovanie ľudských práv," uviedla Lexmann. Dodala, že potreba zahrnúť korupciu do sankcií sa ukázala ako dôležitá aj po otrave ruského protikorupčného aktivistu Alexeja Navaľného, jeho fingovanom procese a represiách proti ruským občanom, ktorí iba uplatňujú svoje právo na protest.
Poslankyňa s odkazom na oligarchov zdôraznila, že ide o tých istých ľudí, ktorí často používajú finančné ,,práčovne" v Európe, aby skryli svoje peniaze pred vlastným ľudom, a buď ich použijú na domácu represiu, alebo si ich užívajú na nákup luxusu, prípadne na korupciu politikov a demokratických inštitúcií. ,,Peniaze týchto oligarchov tak priamo korumpujú aj naše domáce prostredie a okrádajú aj nás," vysvetlila.
Slovensko sa v indexe vnímania korupcie prepadlo o priečku nižšie
Lexmann upozornila, že aj podľa Navaľného je najlepším spôsobom, ako pomôcť ruskému ľudu a zabrániť režimu v represiách a v rozširovaní jeho škodlivého vplyvu, ,,ísť po peniazoch" oligarchov. ,,Ísť po týchto skorumpovaných oligarchoch je dôležité aj pre riešenie našich problémov s korupciou. Tieto siete sú často prepojené a najlepším spôsobom boja proti korupcii na Slovensku je aj to, ak s ňou budeme bojovať globálne," odkázala.
Výzva desiatok europoslancov a poslancov národných parlamentov nasleduje po tom, ako sa lídri EÚ na summite v decembri 2020 dohodli na novom sankčnom mechanizme v štýle ,,Magnitského zákona". Ten Únii umožňuje implementovať cielené sankcie proti jednotlivcom alebo subjektom zodpovedným za porušovanie ľudských práv na celom svete. Avšak na rozdiel od Magnitského zákona v USA neumožňuje jeho európska verzia ukladať cielené sankcie za korupciu. ,,To považujeme za chybu, pretože takto mnohí jednotlivci a subjekty, ktoré prispievajú k porušovaniu ľudských práv tým, že okrádajú a zbedačujú ľudí a celú krajinu, zostávajú nepostihnuteľní," upozornila Lexmann.
Okrem nej túto výzvu za Slovensko podpísali aj ďalší štyria europoslanci (Vladimír Bilčík, Eugen Jurzyca, Michal Šimečka, Ivan Štefanec) a 23 poslancov NR SR (Ján Benčík, Peter Cmorej, Ondrej Dostál, Lucia Drábiková, Dominik Drdul, Jarmila Halgašová, Monika Kozelová, Peter Kremský, Juraj Krúpa, Lukáš Kyselica, Tomáš Lehotský, Peter Liba, Vladimíra Marcinková, Peter Osuský, Juraj Šeliga, Radovan Sloboda, Andrej Stančík, Ján Szőllős, Tomáš Valášek, Milan Vetrák, Marián Viskupič, Anna Zemanová, Jana Žitňanská).
