Inštitút finančnej politiky (IFP) vo štvrtok zverejnil odhad daňovo-odvodových príjmov. V tomto roku by mal výpadok dosiahnuť 35 miliónov eur, v nasledujúcich sa má ešte prehĺbiť. Vplyv na výber daní a odvodov má práve spomalenie slovenskej ekonomiky, ako aj legislatívne zmeny, napríklad zrušenie odvodu pre reťazce, či podpora výskumu, vývoja, alebo elektromobilov, ktorú zavádza novela zákona o dani z príjmov, ktorá je v parlamente v druhom čítaní.

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) upozornil, že časy, kedy Slovensko malo nadpríjmy sú preč a prišiel čas citlivo zvažovať každý výdavok zo štátneho rozpočtu. V súvislosti s vývojom verejných financií hovorí o tom, že ministerstvo vývoj rozpočtu monitoruje, vníma riziká, ale na vysporiadanie sa s nimi zostáva do konca roka ešte šesť mesiacov.

V parlamente sú však aj viaceré koaličné návrhy, ktoré strany zaradili do vládneho sociálneho balíčka. Podľa analytikov by sa mali prijímať za iného ekonomického vývoja. „Sociálne balíčky by nemali v tejto podobe existovať, vláda kontroluje ministerstvá, ktoré majú pripravovať opatrenie v súlade s prioritami a hodnotou za peniaze. Takto pripravené opatrenia by mali byť kryté úsporami, alebo rastúcimi daňovými príjmami, nie financované na dlh,“ tvrdí analytik Inštitútu pre ekonomické a spoločenské analýzy Radovan Ďurana.

Odhadovaný výpadok na daniach a odvodoch v objeme 35 miliónov eur v tomto roku je podľa neho zanedbateľný. „Ide 0,1 % daňových príjmov. Takáto hodnota nemôže ovplyvniť splnenie rozpočtových cieľov, ak to s nimi vláda myslí vážne. Aj rozpočtová rada, aj NBS predpokladajú deficit 0,7 % až jedno percento hrubého domáceho produktu (HDP). Vzhľadom k aktuálnej politickej situácii si nevieme predstaviť, že by štát dokázal ušetriť sumu rádovo 700 miliónov eur až jednu miliardu eur. Ide pritom o obrovskú sekeru,“ poznamenal R. Ďurana.

Analytici Slovenskej sporiteľne odhadujú deficit v tomto roku na 0,7 percent HDP. „Spomalenie rastu ekonomiky je do istej miery kompenzované stále veľmi priaznivým vývojom na trhu práce. Rozpočet počíta so značným rastom prebytkov ostatných subjektov verejnej správy, čo spolu s výpadkom príjmov zo zrušeného odvodu pre reťazce predstavuje určité riziko prognózy,“ doplnila analytička sporiteľne Katarína Muchová.

Z hľadiska ekonomického cyklu je podľa nej vhodné v lepších časoch smerovať k vyrovnanému alebo prebytkovému hospodáreniu, aby sa vytvoril „vankúš na horšie časy“. „V otázke výdavkov je vhodná diskusia nielen o ich kvantite, ale aj kvalite, aby viedli k udržateľnému hospodárskemu rastu a nárastu životnej úrovne,“ dodala K. Muchová.

V parlamente sa napríklad nachádzajú návrhy na zvýšenie rodičovského príspevku, nezdaniteľnej časti základu dane, či návrh na zníženie dane z pridanej hodnoty na niektoré potraviny, alebo dane z príjmu právnických osôb.

Premiér: stojím si za rozpočtom

Premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) stojí za opatreniami z takzvaného sociálneho balíčka, ako je zvýšenie rodičovského príspevku, zdvojnásobenie vianočného príspevku pre dôchodcov, či zníženie daní pre pracujúcich, a to aj v prípade, ak by to malo znamenať deficit. Uviedol to počas tradičnej štvrtkovej Hodiny otázok v parlamente.
„Tie peniaze nejde prejesť vláda ani jednotliví ministri. Tie peniaze všetky skončia v peňaženkách občanov SR, a tak je to správne. A hoci by to mohlo znamenať aj nejaký malý deficit, kedykoľvek sa za to postavím,“ vyhlásil predseda vlády.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) podľa neho aj v minulosti vydávala pesimistické prognózy, nakoniec však reálna skutočnosť v závere roka vyzerala úplne inak. „Neviem, či sa vôbec niekedy naplnili očakávania Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a ich pesimistický náhľad na veci,“ podotkol. Poukázal na to, že v rozpočte na roky 2019 – 2021 sa ráta so spomaľovaním rastu slovenskej ekonomiky.

Rezort financií podľa neho pozorne monitoruje aktuálny ekonomický vývoj. „Má nástroje, ktorými môže reagovať, ako sú rozpočtové opatrenia, krátenie výdavkov, presun prostriedkov z jedného rezortu do druhého,“ skonštatoval P. Pellegrini. Ak k tomu bude treba pristúpiť, ministerstvo financií aj vláda podľa neho bude reagovať na potrebu realokovať prostriedky. Premiér poznamenal, že do úvahy pripadajú aj plošné škrty, ktoré sa realizovali aj v minulosti.

Súčasne premiér pripomenul, že vďaka finančnej politike a dodatočným príjmom z boja proti daňovým únikom sa mohla v predchádzajúcich rokoch kondícia verejných financií zlepšovať. Ako dodal, aktuálna makroekonomická prognóza Inštitútu finančnej politiky (IFP) ráta s 3,5-percentným rastom ekonomiky v roku 2019 a postupným spomaľovaním možno až k úrovni 2,7 percenta v roku 2022. „Napriek tomu a napriek miernejšiemu rastu naďalej pribudne v ekonomike tento rok takmer 30.000 nových pracovných miest, čo zvýši zamestnanosť o ďalších 1,2 %,“ avizoval s tým, že v tomto roku by mali rásť aj nominálne, a tiež reálne mzdy.