Jairaj Devadiga ako dieťa zbožňoval nedele. Bol to totiž jediný deň v týždni, keď mu mama dovolila dať si Coca-Colu. Ako dospelý ale sýtené limonády prestal piť úplne, pretože chcel byť zdravší. Aj napriek tomu sa nedávno rozhodol urobiť si radosť a dopriať si plechovku chladenej Coca-Coly. „Zistil som, že už nechutí tak dobre, ako kedysi. Myslel som si, že sa plechovke niečo stalo alebo že ma zradili spomienky,“ vysvetlil v článku pre Business Insider.
Ako však sám neskôr zistil, aj jeho priatelia boli presvedčení, že chuť najznámejšieho kolového nápoja sa zmenila. Tento problém Devadiga postupom času nemal iba s Coca-Colou, ale aj viacerými obľúbenými sladkosťami z detstva. A nebol jediný. Tisíce spotrebiteľov si všimli, že kvalita ich obľúbených potravín ide „dolu vodou“.
Dilema výrobcov
Výrobcovia naozaj v tichosti upravujú receptúry, aby ušetrili peniaze a neprišli o zisky. Fenomén nazývaný „skimpflácia“ je ich spôsobom, ako zatajiť vplyv inflácie a vyhnúť sa prenášaniu vyšších nákladov na spotrebiteľa.
Výskumný analytik v spoločnosti Lazard Asset Management Dennis Neveling vysvetlil, že keď stúpnu náklady na suroviny, akými sú cukor či kakao, spoločnosti nemôžu jednoducho zvýšiť ceny výrobkov. Ak by to urobili, spotrebitelia by s veľkou pravdepodobnosťou začali uprednostňovať lacnejšie verzie alebo išli za lepšou ponukou do iného obchodu.
Mnohé potraviny a maloobchodníci sa obávajú toho, že zákazníci prejdú k diskontným reťazcom, a preto tlačia na výrobcov, aby udržali nízke ceny. Vyhrážajú sa im, že ich výrobky vyradia a nebudú vystavovať v regáloch. Firmy preto na spotrebiteľov prostredníctvom vyšších cien preniesli iba približne desať až 15 percent zvýšených nákladov.
Keďže si výrobcovia nemôžu dovoliť príliš zvyšovať ceny, musia nájsť iné spôsoby, ako udržať zisk. Zvyčajne to znamená zníženie nákladov prostredníctvom úpravy receptúr a použitia lacnejších surovín. Keďže firmy väčšinou nie sú povinné oznamovať tieto zmeny, pre spotrebiteľa môže byť problém všimnúť si ich. Často ich ale prezradí výrazná zmena chuti.
Hoci je lákavé obviniť korporácie z toho, že šetria na ingredienciách a zhoršujú kvalitu výrobkov, za skimpfláciu môže viacero faktorov vrátane inflácie. Zmenou receptúr firmy riskujú stratu zákazníkov a ich prechod ku konkurencii. Pri riešení vyšších nákladov na suroviny sa preto musia rozhodnúť, čo budú spotrebitelia ochotní akceptovať viac – vyššie ceny alebo inú chuť.
Nespokojní zákazníci
Firmy šetria na ingredienciách už roky a negatívne recenzie to pravdepodobne nezmenia. Výrobcovia čokolád už dlhodobo nahrádzajú kakaový tuk palmovým alebo slnečnicovým olejom, v dôsledku čoho sa spotrebitelia sťažujú na „voskovú a príliš umelú“ chuť výrobkov.
Ferrero v roku 2017 naštvalo zákazníkov tým, že znížilo podiel kakaového prášku v Nutelle. Dokonca aj recept na Coca-Colu sa zmenil. Od roku 1984 spoločnosť nahrádza cukor kukuričným sirupom s vysokým obsahom fruktózy.
V roku 2022 potravinársky gigant Conagra znížil obsah rastlinného oleja v margaríne Smart Balance z 64 na 39 percent a zvyšok nahradil vodou. Spoločnosť o zmene verejnosť neinformovala, no nahnevaní spotrebitelia si zmenu chuti ihneď všimli. Po tom, čo Conagra na svojej webovej stránke získala takmer tisíc jednohviezdičkových recenzií, prisľúbila, že sa vráti k pôvodnej receptúre.
Okrem horšej chuti sú nové receptúry pre zdravie človeka často horšie. Firmy zvyknú bežne nahrádzať trstinový cukor umelými sladidlami. Keďže sú výrazne sladšie, firmy ich potrebujú na dosiahnutie rovnako sladkej chuti použiť oveľa menej. Výskumy ukázali, že umelé sladidlá sú návykovejšie, čo môže viesť k nadmernej konzumácii a priberaniu.
Ďalšie dôležité správy
