Spoločnosť Huawei vyplašila novým smartfónom za 900 dolárov politikov od Washingtonu po Tokio. Odráža totiž, ako rýchlo sa Číne darí v oblasti polovodičovej technológie napredovať. Málo známa firma Semiconductor Manufacturing International Corp. (SMIC), ktorá čip pre Huawei vyrobila, sa podľa agentúry Bloomberg „ocitla v centre americko-čínskej bitky o geopolitickú prevahu“.
Čína nepoľavuje
Zo SMICu sa aj napriek dlhoročným americkým sankciám stala tajná zbraň Pekingu, ktorou chce prelomiť blokádu z dielne Spojených štátov, ktorej cieľom je dostať technologický pokrok Číny pod kontrolu. Zatiaľ čo Peking dodávku pokročilého 7-nanometrového procesora pre Huawei oslavuje, Washington sa doma snaží nájsť vinníka, ktorý tomu nedokázal zabrániť.
„Ide o míľnik čínskeho pokroku v oblasti polovodičov,“ napísali analytici Bloombergu Charles Shum a Sean Chen. Čip podľa nich dokazuje, že čínsky technologický gigant ide vpred, naďalej obchádza americké sankcie a v tichosti sa snaží dosiahnuť technologickú sebestačnosť, dodali.
Úspech SMICu je o to prekvapivejší, že spoločnosť už vyše desať rokov čelí obmedzeniam zo strany Spojených štátov, ktoré firmu v roku 2020 oficiálne zaradili na čiernu listinu. Americké ministerstvo obchodu by preto malo mať značnú kontrolu nad jej nákupmi akéhokoľvek vybavenia alebo softvéru s americkým vstupom, no úrad v určitých prípadoch pokračoval vo vydávaní licencií pre dodávateľov SMICu.
Americkí zákonodarcovia a odborníci z odvetvia teraz žiadajú administratívu amerického prezidenta Joea Bidena, aby svoj postoj k firme sprísnila aj za cenu nárastu napätia medzi Spojenými štátmi a Čínou.
„Keď niečo takéto vyjde na svetlo, nemajú veľa možností, iba zakročiť voči SMIC oveľa tvrdšie. Ak to neurobia, tak táto politika nedáva žiaden zmysel,“ povedal, docent Douglas Fuller z Copenhagen Business School.
Americká vláda tvrdí, že jej stratégia v oblasti čipov sa nezameriava na čínske smartfóny, ale skôr na vojenskú technológiu. Polovodiče sú základom technologického priemyslu a používajú sa nielen v modeloch umelej inteligencie, ale aj v dronoch, tankoch či raketách.
Investori sa medzitým z úspechu SMICu tešia, o čom svedčí aj skutočnosť, že trhová hodnota firmy od augustového uvedenia smartfónu Huawei Mate 60 na trh vzrástla o 22 percent, čo je zhruba päť miliárd dolárov.
Z outsidera lídrom
SMIC založil pred vyše dvadsiatimi rokmi čínsky rodák Richard Chang, ktorý vyrastal na Taiwane a potom strávil dvadsať rokov v spoločnosti Texas Instruments. Už od začiatku bolo zrejmé, že spoločnosť má v Číne zvýhodnenú pozíciu, pretože sa hravo dostala k pozemkom a získavala rôzne daňové výnimky. SMIC dokonca vytlačila konkurentov ako Hua Hong Semiconductor a stala sa vedúcim výrobcom polovodičov v krajine.
Keďže do nej Peking vkladal nádeje, pokiaľ ide o výrobu pokročilých čipov, firma sa takmer ihneď po založení stala cieľom Spojených štátov. V roku 2005 Washington prekazil jej plán kúpiť vybavenie na výrobu čipov od spoločnosti Applied Materials za miliardu dolárov. Obával sa totiž, že by mohla konkurovať firme Micron Technology.
V tom istom roku Tchaj-pej pokutoval Changa za porušenie investičných zákonov pri zakladaní SMICu. V roku 2009 zas kalifornský súd rozhodol, že firma neoprávnene používala obchodné tajomstvá taiwanskej spoločnosti Taiwan Semiconductor Manufacturing Company (TSMC).
Všetky tieto nepríjemnosti spôsobili, že sa z firmy stal kontroverzný outsider. Vláda v Šanghaji, ktorá bola vtedy srdcom modernizácie Číny, bola ale na jej strane. SMIC usilovne prehlboval spoluprácu aj s inými mestami vrátane Pekingu a Šen-čenu, aby v nich mohol vybudovať výrobné centrá.
SMIC čoskoro znovu čelil prísnejším opatreniam. V októbri 2022 ohlásili Spojené štáty vývozné obmedzenia historických rozmerov, ktoré sa vzťahovali aj na predaj najmodernejších výrobných zariadení na výrobu čipov čínskym závodom vyrábajúcim čipy s rozmermi 14 nanometrov a nižšie. Tieto obmedzenia však obsahovali medzery.
Spojené štáty spolupracujú s Japonskom a Holandskom, aby zabránili Číne v prístupe k pokročilej polovodičovej technológii, ktorá je potrebná aj na výrobu čipu do Huawei Mate 60 Pro. Zatiaľ čo americké predpisy začali pre amerických výrobcov čipov platiť okamžite, Bidenovej administratíve trvalo mesiace, kým o nich presvedčila holandskú a japonskú vládu.
To znamená, že spoločnosti z týchto dvoch krajín, akými sú ASML a Tokyo Electron, mohli moderné stroje ďalej predávať čínskym zákazníkom, ktorí si robili ich zásoby. SMIC použil zariadenie od ASML napríklad aj na výrobu pokročilého čipu pre Huawei.
Ako sa situácia pre SMIC vyvinie, nie je isté. Bidenova administratíva sa ešte stále snaží prísť na to, ako zareagovať na jeho spoluprácu s Huawei, ktorá je takisto na čiernej listine. Spojené štáty v októbri predstavili nový súbor vývozných obmedzení, ktoré obchodovanie s Čínou ešte viac sprísnili.
Ďalšie dôležité správy
