Donedávna sa chcela japonská automobilka Nissan z krízy dostať sama. V novembri sa preto rozhodla škrtnúť zhruba deväťtisíc zo 130-tisíc miest a skresať výrobu o 20 percent. Do úvahy prišlo aj hľadanie nového kľúčového investora, keďže problematická 25-ročná aliancia s francúzskou spoločnosťou Renault smerovala do slepej uličky. Ani jedno z týchto riešení ale nebolo dostatočne radikálne, aby zvrátilo problémy automobilky, ktoré sa odrazili na prudkom poklese trhovej hodnoty na osem miliárd dolárov. Dôvodom je najmä slabý predaj na dvoch najväčších trhoch – v Spojených štátoch a Číne.
Vedenie firmy preto prišlo s novým plánom v podobe fúzie s japonskou Hondou, čo by z hľadiska predajov viedlo k vytvoreniu tretej najväčšej automobilky na svete hneď za Toyotou a Volkswagenom. Analytici však hovoria skôr o prevzatí, keďže potenciálny partner Nissanu má štvornásobne vyššiu hodnotu.
Tak či onak, fúzia nemusí byť zlým riešením, píše Guardian. Plná konsolidácia vytvára možnosť oveľa väčšej úspory nákladov prostredníctvom zatvárania závodov či prepúšťania, a to dokonca aj v Japonsku, kde je reštrukturalizácia považovaná za problematickú. Japonské ministerstvo, ktoré dohliada na automobilový priemysel, označilo správy o fúzii za „pozitívny vývoj“ situácie. Pravdepodobne preto, že alternatíva v podobe prevzatia zahraničnou firmou by bola pre tamojšiu vládu oveľa neprijateľnejšia.
Znižovanie nákladov je ale slabou náhradou za inovácie, no teoreticky si ním automobilky dokážu kúpiť viac času, aby vymysleli stratégie, ktoré im pomôžu vrátiť sa do pretekov v oblasti získavania podielu na globálnom trhu s elektromobilmi. V tomto smere ich problémy možno vysvetliť jedným slovom: Čína. Vzostup čínskych výrobcov elektromobilov na čele s BYD otriasol globálnym automobilovým priemyslom, čo potvrdzujú aj skúsenosti kedysi mocných nemeckých značiek.
Fúzia ale nutne nemusí vyriešiť problémy Nissanu a Hondy, ktoré sa zasekli v minulosti, píše Economist. Kto chce s čínskymi konkurentmi na ich domácom trhu a pomaly už aj vo zvyšku sveta držať krok, musí podľa portálu popracovať na rozšírení ponuky elektromobilov, štedro investovať do vývoja softvéru a zároveň predávať benzínové autá, ktoré by tento prechod financovali.
Zdieľanie zdrojov by japonským automobilkám mohlo v tomto smere pomôcť. Najväčšou výhodou čínskych firiem totiž nie je rozsah, ale rýchlosť, keďže nové modely dokážu vyvinúť už do troch rokov. Zahraničné firmy väčšinou potrebujú dvakrát toľko času. Čínske automobilky vedia softvér aktualizovať potrebám nových modelov takmer okamžite. Žiaden tradičný výrobca z Japonska, Ameriky ani Európy zatiaľ nedokázal nájsť spôsob, ako sa vyrovnať tempu, ktorým čínski výrobcovia inovujú produkty. Spojenie dvoch rozvážnych japonských gigantov, ktorých najlepšie roky môžu byť už za nimi, tak nemusí byť tou správnou odpoveďou na ich neľahkú situáciu.