Výrazný pokles inflácie v eurozóne pokračuje v dôsledku kombinácie viacerých faktorov vrátane vplyvu prísnej menovej politiky Európskej centrálnej banky. Na druhej strane, riziká vyššej inflácie pretrvávajú. Jedným z najzávažnejších je možný rýchly rast platov, k tomu sa pridávajú geopolitické konflikty a obnovené problémy s dopravou vo svete. Upozornili na to analytici Národnej banky Slovenska v aktuálnom komentári k menovej politike ECB. Viac informácií a nové predpovede, na základe ktorých bude môcť Rada guvernérov zvážiť zníženie sadzieb, budú podľa nich k dispozícii o pár mesiacov.
Pripomenuli, že v rokoch 2021 a 2022 sa rast cien v eurozóne výrazne zrýchlil. Na rastúce inflačné tlaky reagovala ECB sprísňovaním menovej politiky a zvýšením úrokových sadzieb o 4,5 percentuálneho bodu. Vplyvom viacerých faktorov inflácia postupne výrazne klesla a na začiatku tohto roka dosiahla menej ako tri percentá. Na jeseň 2022 pritom atakovala dvojciferné úrovne tesne pod 11 percent, vyčíslili analytici.
Zároveň však upozornili, že dôležitý je vývoj tzv. jadrovej inflácie, ktorá odzrkadľuje vývoj širšieho okruhu tovarov a služieb v ekonomike a citlivejšie reaguje na opatrenia menovej politiky. „Aj tá postupne klesá, ale pomalšie. Z takmer šiestich percent na začiatku roka 2023 sa znížila takmer o polovicu. Stále sa však pohybuje nad tri percentá a v súčasnosti je vyššia ako celková inflácia zahŕňajúca aj ceny energií a potravín,“ priblížili.
Mzdy rástli až o päť percent
Neistota vo vývoji platov podľa ekonómov pripomína, že vo vývoji cien pretrvávajú riziká. Napätá situácia na trhu práce bola hlavnou príčinou rýchleho mzdového rastu a signálov ochladzovania je zatiaľ málo. V treťom štvrťroku 2023 rástli mzdy o štyri až päť percent.
„Zotrvanie takéhoto mzdového rastu by nebolo zlučiteľné s návratom inflácie k cieľovým hodnotám. Menová politika by preto mala byť naďalej obozretná,“ varovali analytici s tým, že v súčasnosti prebiehajú viaceré mzdové vyjednávania, ktorých výsledok môže byť určujúci pre mzdový rast v najbližšom období.
Napätie na Blízkom východe
K rizikám sa pridáva aj napätie na Blízkom východe a s ním spojený rast cien lodnej prepravy a predlžovanie prepravných trás. Na druhej strane, náklady spojené s lodnou dopravou majú len malý podiel na celkových nákladoch a podľa ekonómov by tak nemali mať výraznejší vplyv na spotrebiteľské ceny. „Eskalácia napätia však môže zvýšiť riziko vo vzťahu k cenám energetických a iných komodít, ako aj predĺženiu dodacích časov,“ upozornili.
Konečné slovo budú mať centrálne banky
Keďže iné vplyvy z minulosti sa postupne vytrácajú, podľa analytikov sa dostávame do obdobia, keď bude vývoj inflácie vo väčšej miere výsledkom politiky centrálnej banky. Práve preto je jej nastavenie dôležité.
„Rada guvernérov ECB opakovane prízvukuje, že sadzby bude držať na dnešnej úrovni, kým nebude jasné, že inflácia má v dohľadnej dobe definitívne namierené k dvojpercentnému cieľu. Až potom pristúpi k ich znižovaniu,“ avizovali s tým, že aj keď sa úrokové miery znížia, očakáva sa, že zostanú na vyšších úrovniach ako v minulých rokoch.
Ďalšie dôležité správy
