Očakáva sa, že Slovensko bude vďaka vlaňajšiemu zníženiu deficitu pod tri percentá HDP a prognózy, že ho udrží pod touto hranicou aj v ďalších rokoch, z procedúry nadmerného deficitu vyradené.

Nič by na tom nemala zmeniť ani jesenná notifikácia dlhu a deficitu, ktorá by pri zohľadnení novej metodiky ESA2010 mohla vlaňajší deficit zdvihnúť nad hranicu troch percent. Komisia by sa totiž mala k posudzovaniu udržateľnosti verejných financií Slovenska vrátiť až pri ďalšej jarnej notifikácii deficitu a dlhu, keď sa bude hodnotiť hospodárenie verejnej správy za rok 2014.

Okrem toho sa Slovensko v pondelok dozvie aj to, v ktorých oblastiach by podľa EK malo pridať, aby smerovalo k udržateľnému hospodárskemu rastu a zamestnanosti. Komisia bude totiž zverejňovať v rámci Európskeho semestra hospodárske odporúčania pre krajiny, ktoré vypracuje na základe reformných programov prijatých od jednotlivých členských štátov.

K oblastiam, ktoré najviac trápia slovenské hospodárstvo, sa už od začiatku roka 2013 môžu na stretnutiach organizovaných Zastúpením EK na Slovensku vyjadrovať zástupcovia štátu, súkromného sektora a ďalší odborníci. Zastúpenie zatiaľ zorganizovalo 15 takýchto stretnutí. Okrem iného z nich vyplynulo, že jedným z najväčších problémov slovenskej ekonomiky je štrukturálna dlhodobá nezamestnanosť. Problémy pritom účastníci nevidia v čiernej práci, ani v nezamestnanosti Rómov, nakoľko títo sú do veľkej miery neaktívni a nevstupujú do štatistík nezamestnaných. Problémom je slabá motivácia prejsť na nízko platenú prácu pri strate dávok, nepripravenosť absolventov na potreby trhu práce a zhoršujúce sa podnikateľské prostredie.

V oblasti energetiky účastníci poukazovali na netransparentnosť regulácie a vysoké ceny energií pre priemyselných zákazníkov, ktoré znižujú konkurencieschopnosť slovenského priemyslu. Podnikom robí starosti aj ambiciózna politika EÚ v oblasti ochrany klímy a životného prostredia.

Problémy zdravotníctva nevidia účastníci v objeme peňazí, ktoré prúdia do sektora, ale skôr v ich využití a v nadmernej spotrebe v niektorých oblastiach. V nemocniciach je podľa nich príliš veľa akútnych lôžok, ktoré čiastočne nahrádzajú neexistujúcu dlhodobú starostlivosť. Porovnanie ukazovateľov zdravia slovenskej populácie voči EÚ a OECD je nelichotivé. Slováci sa dožívajú menej zdravých rokov a zomierajú aj na ochorenia, ktorým možno predchádzať.

V školstve je – na rozdiel od zdravotníctva – podľa odborníkov málo peňazí, čo sa prejavuje aj malou atraktívnosťou učiteľského povolania. Smery štúdia nie sú orientované na požiadavky trhu práce a mnohí absolventi majú problém nájsť adekvátne zamestnanie.