Odpad je strategická surovina, mala by zostať na Slovensku. Aj takýmito vyhláseniami spracovatelia a recyklátori nebezpečného elektroodpadu a batérií sa bránia proti vývozu elektroodpadu do zahraničia. Vedia, že tento rok by pravdepodobne malo Slovensko obchod s touto surovinou uvoľniť. A oni môžu prísť o objemy. A o peniaze.
Rekordman
Použité elektrospotrebiče by už nemali končiť na skládkach či šrotoviskách, ale mali by sa ekologicky spracovať a väčšinu materiálov z nich znovu použiť. V teórii fungujúce riešenie Slováci stále iba nachádzajú. Ale podnikateľsky je spracovanie elektroodpadu celkom zaujímavé už teraz. Cieľ Európskej únie, ku ktorému sa zaviazalo aj Slovensko, je vyzbierať a spracovať ročne štyri kilogramy elektroodpadu na občana.
„Slovensko zrejme tento cieľ splnil,“ hovorí Jozef Kozák, výkonný riaditeľ kolektívnej organizácie Sewa. Je to jedna z kolektívnych organizácií, ktoré si založili výrobcovia a dovozcovia IT a spotrebnej elektroniky, aby za nich plnili limity zberu a zhodnotenia predpísané zákonom. Financujú zber a spracovanie elektroodpadu na Slovensku. Pomáhajú tak recyklačným kapacitám podnikať tým, že dopĺňajú ich príjmy z predaja suroviny o platby za recykláciu.
Podľa štatistík od spracovateľov a kolektívnych organizácií by sa v SR malo vyzbierať až 21 600 ton nepotrebných elektrospotrebičov. A podľa člena prezídia IT asociácie Slovenska (ITAS) Štefana Dobáka je azda v recyklácii Slovensko európskym rekordmanom. Priemerne sa vyzbiera až 50 percent hmotnosti elektrospotrebičov, ktoré sa uvedú ročne na trh. Priemer EÚ je okolo 30 percent. Táto paradoxná situácia vzniká jednak z toho, že staré vyradené spotrebiče sú ťažšie, ale aj z toho, že je na Slovensku nižšia kúpna sila a predá sa v priemere iba 8,5 kilogramu nových elektrospotrebičov na osobu.
Ceny a objemy
V kuloároch počuť aj ďalšie vysvetlenie tohto fantastického výsledku – objemy sa prikrášľujú iným než elektroodpadom. Recyklátori dostávajú peniaze od kolektívnych organizácií podľa toho, koľko kilogramov elektroodpadu spracujú. Keď kolektívne organizácie v minulosti splnili predpísané limity, prestali si u nich objednávať recykláciu. A tak mali vznikať každý rok kopy elektroodpadu, ktoré čakali na spracovanie. Ale keď si išli kolektívne organizácie kopy pozrieť, zrazu tam neboli. J. Kozák tvrdí, že posilňujú kontroly recyklátorov, aby nevznikla povinnosť recyklovať niečo, čo nikdy nebolo.
Od minulého roka začali ceny za spracovanie klesať po viacerých rokoch, keď Slovensko ich malo násobne vyššie ako inde v Európe. Riaditeľ Asociácie spracovateľov elektroodpadu Ľubomír Mesároš vraví, že ceny poklesli o 30 až 50 percent v závislosti od kategórií a spracovateľov v dôsledku úspor. Aj preto, že ceny surovín – najmä medi a železa – išli od roku 2009 prudko hore, čím sa im zvýšili výnosy. Vďaka tomu mohli kolektívnym organizáciám znížiť ceny za spracovanie. Konateľ najväčšieho slovenského spracovateľa elektroodpadov Elektro Recycling Jozef Vašina dodáva, že vznikol aj dopyt po komoditách, ktoré sa predtým veľmi nespracovávali – napríklad niektoré plasty či polovodiče. A to sú ďalšie výnosy pre spracovateľa. Š. Dobák je však presvedčený, že slovenskí spracovatelia sú drahší ako susední.
„Už sme na úrovni Rakúska, ale treba vidieť aj podmienky,“ tvrdí prezident ASEO Vojtech Chovanec a dodáva, že napríklad v Česku spracovateľov elektroodpadov podporuje aj štát. Prispieva na chránené dielne. Aj tam existuje veľký konkurenčný boj. V dôsledku toho viacerí do zariadení neinvestujú. A to sa prejaví na kvalite a schopnosti spracovávať. Slovenským spracovateľom elektroodpadu robia vrásky na čele aj „domáci rozmontovávači“. Najmä na dedinách sa stáva, že predtým, ako príde zberové auto pre staré chladničky, práčky či televízory, partia domácich povyberá tie najcennejšie časti zariadení a odnesie do zberných surovín. Takto oficiálni recyklátori prichádzajú o časť výnosov z predaja komodít.
Už na ceste
J. Kozák spomína, že zo zákona sa môže nebezpečný odpad, ku ktorému patrí väčšina elektroodpadu, spracovať v zahraničí, iba ak sa dokáže, že sa to na Slovensku nedá. „Dokázali sme ministerstvu, že sa to u nás dá spracovať, a očakávali sme zamietavé stanovisko. Minulé vedenie však vec naťahovalo, aby sme nedostali rozhodnutie. Tým by sa dokázalo, že ministerstvo bráni základnému princípu platnému v únii – voľnému pohybu tovarov,“ vysvetľuje. SEWA pred rokom poslala sťažnosť na Slovensko Európskej komisii, pretože jej ministerstvo nedovoľuje vyvážať odpad do zahraničia, kde by ho spracovali lacnejšie.
Vlani na jeseň komisia posielala slovenskému ministerstvu životného prostredia upozornenie na porušovanie európskej zmluvy. Podľa hovorkyne ministerstva Beatrice Hudákovej ministerstvo poslalo svoje stanovisko komisii ešte v novembri: „Do dnešného dňa nebolo doručené žiadne rozhodnutie alebo príkaz.“ Dodáva, že sa na ministerstve pripravuje novela zákona o odpadoch, ktorý by mal komplexne riešiť aj nakladanie s elektroodpadom. Je pravdepodobné, že bude obmedzenie na jeho vývoz zrušené. „Ak aj nie, sme rozhodnutí tento rok urobiť prvé vývozy elektroodpadu na zhodnotenie za hranice,“ plánuje J. Kozák.
Konkurencia rastie
Tlak na ceny za spracovanie elektroodpadov sa tento rok umocnil ešte aj tým, že na Slovensko prišiel podnikať český kolektívna organizácia Asekol. Ponúka najmä veľkým elektronickým značkám nižšie ceny za plnenie limitov a jej veľká výhoda je jej centrála – v Prahe. Tam sú totiž aj centrály viacerých veľkých technických značiek ako napríklad Samsung a Panasonic pre Slovensko a Česko.
Podľa jej konateľa Jana Vrbu ich podnikať na Slovensko poslali akcionári – veľkí výrobcovia a dovozcovia elektra. „Ceny za spracovanie tu boli oproti ostatnej Európe štyri- až päťkrát vyššie. Prišli sme my, dojednali sme lepšie podmienky so spracovateľmi a zrazu aj ostatné kolektívne organizácie znížili ceny,“ dodáva.
Kým kolektívne organizácie sa sťažovali a sťažujú na vysoké ceny, spracovatelia vinia kolektívne organizácie, že na zber a spracovanie elektroodpadu ide málo peňazí – pretože z platieb podnikateľom si berú za réžiu. Hoci sú to väčšinou neziskové spoločnosti. J. Kozák však tvrdí, že prípadný zisk vždy SEWA pripisuje naspäť svojim členom. „Tento rok sme dokonca urobili rozpočet tak, že by sme mali skončiť s nulovým hospodárskym výsledkom bez dobropisovania,“ dodáva.
Dnes je na Slovensku 15 kolektívnych organizácií, čo vytvára ďalší tlak na konkurenciu. Niektorým uvoľnenie vývozu elektroodpadu pomôže znížiť ceny za službu, a tým sa aj udržať na trhu. Podľa J. Vrbu aj keď je zákaz vývozu v SR európskym unikátom, Asekol sa za hranice nehrnie. Tu spracováva za porovnateľné ceny ako v Česku.
Aj výhody
Spracovatelia sa otvorenia hraníc neboja. J. Vašina sa teší, že sa konečne nájdu zahraniční spracovatelia, ktorí budú zneškodňovať slovenský historický odpad s obsahom nebezpečných látok. Elektro Recycling má kapacitu spracovávať aj elektroodpady zo zahraničia, ale keď oslovil rakúsky kolektívny systém, ani sa mu neozvali. Dodáva, že to nie je problém ceny. V Rakúsku kolektívne systémy vlastnia recyklačné zariadenia a samy si spracovávajú elektrozariadenia. Verí, že aj tak zvíťazí ekonomická racionalita a spracovanie elektroodpadu bude v blízkosti vzniku tohto odpadu – aby nerástli zbytočné náklady na prepravu.
Článok je súčasťou Špeciálu o odpadovom hospodárstve, ktorý vyšiel v týždenníku TREND č. 10.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Dvanásť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Ilustračné foto na titulke - Milan Illík
