Rekonštrukcia vlády nie je pojem ústavnoprávny, skôr je to politologická pomôcka. Uskutočniť sa môže buď výmenou niektorých ministrov, alebo sa zmení aj osoba premiéra a vtedy vzniká formálne nová vláda. Pre TASR to uviedol ústavný právnik z Právnickej fakulty Univerzity Komenského (UK) Marián Giba.
„Pri rekonštrukcii sa môže vymeniť časť členov vlády, napríklad na návrh premiéra, ktorý navrhne prezidentke jedného alebo viacerých ministrov odvolať a namiesto nich vymenovať iných. To je taká menej významná rekonštrukcia," priblížil Giba.
Druhou možnosťou je, keď sa mení aj osoba premiéra. S premiérom vždy končí celá vláda. „Keby došlo k demisii premiéra a tým pádom aj celej vlády a následne by bola vymenovaná vláda v tom istom zložení len s iným premiérom, formálne pôjde o novú vládu. Aj to sa dá vztiahnuť pod pojem rekonštrukcia," vysvetlil odborník.
Vicepremiér Richard Sulík hovorí o rekonštrukcii vlády
Predpokladom toho, aby k tomu mohlo dôjsť je, že premiér sám podá demisiu, prípadne sa vláda ako celok uznesie, že podá demisiu. „Druhá možnosť je, že Národná rada vysloví nedôveru vláde alebo predsedovi vlády," dodal Giba.
Podľa ústavného právnika Petra Kresáka treba pripomenúť, že pokiaľ by podal demisiu predseda vlády alebo pokiaľ by parlament vyslovil nedôveru priamo predsedovi vlády, s uvedenými skutočnosťami sa v našom ústavnom systéme spája pád celej vlády. „To nie je jej rekonštrukcia," dodal Kresák.
Každá nová vláda musí do 30 dní od vymenovania požiadať Národnú radu SR o vyslovenie dôvery. To nastáva vždy, keď sa mení predseda vlády. Pokiaľ zostáva osoba predsedu vlády nezmenená a vymení sa len niekoľko ministrov, je to akt, ktorý sa uskutoční len medzi predsedom vlády a prezidentkou, žiadať o dôveru parlament nie je nutné.
