Koncoročné predzásobenie domácností pre očakávané zvýšenie DPH z 20-tich na 23 percent spomalí rast ekonomiky na začiatku roka. Výhľad na najbližšie štvrťroky ostáva pesimistický, pričom rast HDP by mal klesnúť z dvoch percent na 1,5. Dôvodmi sú neisté vyhliadky externého dopytu a slabnúca domáca spotreba, uviedol analytik Ľubomír Koršňák.
Z ekonomického rastu bude podľa neho uberať domáca fiškálna konsolidácia, ktorá zastaví oživenie spotreby a spomalí rast fixných investícií komerčného sektora. Spotrebu domácností navyše technicky znížil aj presun časti spotreby do záveru predchádzajúceho roka.
Odborník upozornil, že fiškálna konsolidácia bude pôsobiť proti efektu uvoľnenia menovej politiky (nižším úrokom). Akokoľvek, fixné investície by okrem nižších úrokov mali v tomto roku podporiť aj viaceré ohlásené veľké investičné projekty ako Volvo, Gotion, či dostavba 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce.
V roku 2025 by mal rast HDP podľa analytika Mateja Horňáka dosiahnuť dve percentá, pričom v roku 2026 by sa mal udržať na podobnej úrovni. „Jedným z najvýznamnejších rizík, ktoré aktuálne vnímame, je vypuknutie obchodnej vojny medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi,“ doplnil.
„V prípade eskalácie obchodného konfliktu bude slovenská ekonomika zasiahnutá negatívne. Ako veľmi, bude závisieť od prijatých opatrení - výšky ciel, zahrnutých tovarov, protiopatrení zo strany EÚ a podobne,“ dodal Horňák.
„Investičná aktivita ostala výrazne utlmená a pretrvávajúce problémy v sektore automobilovej výroby spolu so širšou krízou v európskom priemysle tlmili export. Domácnosti ku koncu roka zaznamenali svižnejší rast spotreby (2,7 percenta medziročne), čo ovplyvnilo najmä predzásobenie sa pred zvýšením DPH,“ uzavrel analytik Inštitútu finančnej politiky Miroslav Kľúčik.
Ďalšie dôležité správy
