V roku 2023 boli celkové rozpočtové prostriedky na výskum a vývoj v členských krajinách EÚ na úrovni 123,684 miliardy eur, čo zodpovedá 0,73 percenta HDP EÚ. V porovnaní s rokom 2022 to bol nárast o 5,3 percenta (117,424 miliardy eur) a nárast o 54,8 percenta v porovnaní s rokom 2013 (79,886 miliardy eur). Vyplýva to z najnovšieho prieskumu Eurostatu.
Štatistický úrad EÚ v týchto dňoch upozornil, že tieto informácie pochádzajú z údajov o pridelených rozpočtových prostriedkoch na výskum a vývoj. Slovensko sa vlani ocitlo na piatom najhoršom mieste z pohľadu týchto výdavkov na osobu.
Výdavky na výskum na osobu
V roku 2023 vlády 27-člennej Únie vyčlenili rozpočtové prostriedky na výskum a vývoj v priemere na úrovni 275,6 eura na osobu, čo predstavuje nárast o 53,3 percenta v porovnaní s rokom 2013 (181 eur na osobu).
Najvyššie alokácie podľa správy Eurostatu zaznamenalo Luxembursko (646,6 eura na osobu), s odstupom nasledovalo Dánsko (552,4 eura) a Nemecko (529,3 eura). Členské krajiny EÚ s najnižšími rozpočtovými výdavkami na výskum a vývoj na osobu boli Rumunsko (21,2 eura na osobu), Bulharsko (33,1 eura), Maďarsko (48,1 eura), Lotyšsko (62,60 eura) a Slovensko (76,50 eura).
V dekáde 2013 až 2023 takmer všetky vlády EÚ zvýšili svoje rozpočtové prostriedky na výskum a vývoj v eurách na osobu. Najväčšie percentuálne nárasty zaznamenali Lotyšsko (+291 percent zo 16 eur na osobu v roku 2013 na 62,6 eura v roku 2023), Poľsko (+147 percent z 37,8 na 93,3 eura) a Bulharsko (+133 percent zo 14,2 na 33,1 eura).
Maďarsko bolo jedinou krajinou EÚ, ktorá v uplynulom desaťročí zaznamenala pokles výdavkov v tejto oblasti na osobu (-28 percent zo 66,9 na 48,1 eura).
Alokácie podľa oblastí výskumu
Eurostat pripomenul, že viac ako tretina rozpočtu na výskum a vývoj v EÚ v roku 2023 išla do všeobecných univerzitných fondov. Najväčší podiel alokácií z vládnych rozpočtov na vedu a výskum, 35,5 percenta, smeroval na všeobecný rozvoj vedomostí cez granty do všeobecných univerzitných fondov, prostredníctvom ktorých mnohé verejné vysoké školy dostávajú zdroje na podporu ich aktivít.
Okrem toho sa 17,3 percenta verejných zdrojov na vedu a výskum venovalo na všeobecný rozvoj vedomostí cez iné zdroje ako univerzitné fondy, ďalších 11 percent išlo na priemyselnú výrobu a technológie, 6,9 percenta bola určená pre oblasť zdravia a šesť percent na prieskum a využívanie vesmíru. Okolo päť percent a menej z týchto alokácií smerovalo do energetiky, obrany, dopravy a telekomunikácií, poľnohospodárstva či environmentálnej oblasti, školstva a kultúry.
Ďalšie dôležité správy
