Pandémia Covidu-19 bude v tomto roku ďalej prehlbovať zadlženie globálneho verejného sektora, vynakladanie viac peňazí na urýchlenie očkovania proti covidu je však najrýchlejšou cestou k normalizácii vládnych financií. Vo svojej pravidelnej správe, ktorá sa zaoberá vývojom verejných financií a fiškálnej politiky, to v stredu uviedol Medzinárodný menový fond (MMF).
Ak sa vďaka rýchlejšiemu očkovaniu podarí dostať koronavírus skôr pod kontrolu, mohli by podľa MMF vyspelé ekonomiky do roku 2025 vybrať na daniach navyše cez bilión dolárov. Globálne hrubý domáci produkt (HDP) by sa potom v tomto období vďaka rýchlejšiemu znovuotvoreniu podnikov a obnovovaniu pracovných miest mohol zvýšiť asi o deväť biliónov dolárov.
„Očkovanie tak prinesie viac peňazí, než koľko bude stáť, čo znamená skvelé zhodnotenie verejných prostriedkov investovaných do posilňovania globálnej výroby a distribúcie vakcín," uviedol MMF.
Medzinárodný menový fond zlepší výhľad svetovej ekonomiky
Fond odhaduje, že vlády od začiatku pandémie do polovice marca v rámci svojich rozpočtov vynaložili okolo 16 biliónov dolárov na stimulačné opatrenia súvisiace s pandémiou. Priemerný rozpočtový deficit vo vyspelých krajinách vlani vzrástol na 11,7 percenta HDP z 2,9 percenta v predchádzajúcom roku. Tento rok by sa mal podľa MMF znížiť na 10,4 percenta.
Fond tiež predpovedal, že verejný dlh tento rok vo vyspelých ekonomikách vystúpi na 122,5 percenta HDP z vlaňajších 120,1 percenta. Celosvetovo by sa potom mal zvýšiť na rekordných 99 percent HDP z vlaňajších 97 percent.
MMF v správe vyzval na cielenejšiu podporu zraniteľných domácností a malých podnikov. Zároveň však upozornil, že niektoré vyspelé krajiny s vysokým zadlžením by mali začať pracovať na obnovovanií rozpočtového priestoru na riešení budúcich šokov. Tieto krajiny by podľa fondu mali pripraviť dlhodobejšie mechanizmy na zvyšovanie príjmov a racionalizáciu výdavkov. Uprednostňovať by mali investície do boja s klimatickými zmenami a znižovanie ekonomickej nerovnosti.
Menový fond už minulý týždeň uviedol, že vyspelé ekonomiky by mohli využiť progresívnejšie zdanenie príjmov, dane z nehnuteľností, dedičstva a darovania dane aj dane z „nadmerných" firemných ziskov k znižovaniu nerovností, ktoré sa prehĺbili v dôsledku pandémie Covidu-19.
