Najväčšia Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) registruje stovky takýchto prípadov. Ako pritom odpozorovali, takýchto zamestnancov nemajú firmy náhodne a sporadicky, ale zväčša u nich naopak prevažujú. V praxi to funguje tak, že so zamestnancami inej ako slovenskej národnosti uzatvoria pracovné zmluvy na veľmi nízke mzdy - rádovo v desiatkach eur -, a ako miesto výkonu práce uvedú Slovenskú republiku a štáty Európskej únie. „Spravidla ide o činnosť montážnych či stavebných pracovníkov,“ dodáva hovorkyňa VšZP Viktória Vasilenková.

„Prípady, kedy občania iných štátov zneužívajú zamestnanecký pomer za pár eur na Slovensku, neodvedú žiadne odvody na zdravotné poistenie, ale zdravotnú starostlivosť bez problémov využívajú, evidujeme už niekoľko rokov,“ hovorí PR špecialista Dôvery Matej Štepianský. V minulosti to podľa neho bolo rozšírené hlavne medzi Poliakmi, no dnes aj medzi ďalšími národnosťami. Union ZP spomína tiež Rumunov, Bulharov, Maďarov aj Čechov. Presné štatistiky, koľko takých prípadov registrujú, ale poisťovne nemajú.

Riešenie poisťovne hľadajú ťažko

Podľa VšZP je riešenie takýchto prípadov veľmi zložité. Najmä, keď špekulantov odhalia až potom, ako ich zaevidujú ako svojich klientov. „Pokiaľ sa o nich dozvieme, oslovujeme Národný inšpektorát práce s požiadavkou na vykonanie kontroly. V prípade, ak ide o občanov Európskej únie, oslovujeme aj Sociálnu poisťovňu, aby prekontrolovala, či sa skutočne vzťahuje na týchto zamestnancov slovenská legislatíva,“ hovorí V. Vasilenková.

Union ZP sa obracia aj na úrady v mieste bydliska podozrivých zamestnancov. Žiadajú od nich dokumenty dokazujúce, že sa na týchto občanov vzťahuje slovenská legislatíva. „Do predloženia niektorého z uvedených dokumentov, danú osobu zdravotne nepoistíme. Tento nástroj nám pomáha správne posúdiť situáciu jednotlivých osôb, avšak, nie je univerzálny,“ dodáva hovorkyňa Unionu Beáta Dupaľová Ksenzsighová.

Problém podľa nej nastáva vtedy, ak sa posudzovaná osoba nenachádza ani v jednej kategórii, pre ktorú sa vydáva tzv dokument PD A1. Ten preukazuje príslušnosť zamestnanca k slovenskému systému sociálneho zabezpečenia. „Vtedy sme nútení umožniť týmto osobám, aj napriek dôvodným pochybnostiam, vstup do systému verejného zdravotného poistenia. A teda neobmedzenú možnosť čerpania zdravotnej starostlivosti,“ hovorí B. Dupaľová Ksenzsighová.

V spolupráci s viacerými štátnymi úradmi sa podľa M. Štepianského snažia zamedzovať zneužívaniu systému aj v Dôvere. Pokým ale neexistujúci minimálny vymeriavací základ pre platenie poistného, je to pre nich boj s veternými mlynmi.

Po rokoch neriešenia menia zákon

Problém so zneužívaním slovenského systému zdravotného poistenia na Slovensku trvá už niekoľko rokov. Ešte v roku 2014 o ňom písali aj Hospodárske noviny, no úrady s ním dlho nič nerobili. Ministerstvo zdravotníctva a ministerstvo práce si ho prehadzovali ako horúci zemiak. Až teraz sa problém rozhodol definitívne vyriešiť rezort pod vedením Tomáša Druckera úpravou zákona.

V novele o zdravotnej starostlivosti, ktorá je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní navrhuje, aby bol vstup do systému verejného zdravotného poistenia pre cudzincov naviazaný na minimálnu mzdu. „V prípade, ak by občan z iného členského štátu alebo občan z cudziny nedosahoval tento minimálny príjem bolo by zdravotné poistenie na území Slovenskej republiky ukončené k poslednému dňu mesiaca, v ktorom príjem dosiahol,“ píše sa v návrhu.

Podľa ministerstva sa tým zamedzí rôznym špekulantom využívať slovenské verejné zdroje. Či tomu naozaj tak bude, alebo si cudzinci nájdu nové cestičky, si nateraz VšZP ani Union ZP netrúfajú predpovedať. Podľa nich - v prípade, že navrhované zmeny prejdú-, to ukáže až prax. Dôvera predpokladá, že by zmeny k vyriešeniu problému mohli pomôcť.