Vyplýva to zo štúdie University of Amsterdam a newyorskej Columbia University, ktoré porovnávali zdravie, školské výsledky, emočné problémy a celkové správanie sa detí od šesť do sedemnásť rokov u párov homosexuálov (konkrétne šlo o lesbické páry) a výsledky porovnávali so stovkou potomkov heterosexuálnych párov.

Výsledok neprekvapil a v oboch skupinách namerali vedci porovnateľné výsledky. Inými slovami to znamená, že výchova v homosexuálnych pároch deti nijakým spôsobom nepoškodzuje a ich výsledky v školách alebo ich celkové sa správanie v spoločnosti sa ničím neodlišujú od rovesníkov, ktorí žijú v klasických tradičných rodinách.

Časopis Slate tvrdí, že týmto vedeckým dôkazom môžeme ukončiť debatu o predsudkoch, podľa ktorých život detí v rodinách homosexuálov život detí nejako negatívne ovplyvňuje, či dokonca poškodzuje, čo samozrejme nie je pravda.

Mýty, ktoré potrebujeme búrať

Columbia University, ktorá sa v téme detailne angažuje, spustila špeciálny projekt What We Know, v ktorom sa snažila zhrnúť všetky vedecké práce, ktoré boli k tejto téme napísané – ide o evidenciu 78 štúdií na tému „celkového prospievania“ detí v pároch rovnakého pohlavia.

Až 74 vedeckých štúdií potvrdilo to isté, čo vraví aj najnovší „paper“ a výchova párom rovnakého pohlavia nijako nedisklasifikuje deti z „homorodín“ v porovnaní s deťmi z tradičných rodín. Štyri zvyšné štúdie síce rozdiely zistili, ale zamerali sa na detí, ktoré pochádzali z rozvrátených rodín, preto ich výsledky boli horšie, ale to bez ohľadu na to, či by tieto deti žili v rodinách heterosexuálnych ako u lesieb či gayov.

„Bol to nesmierne dôležitý výskum a bolo veľmi užitočné presvedčiť ľudí, že manželstvo a rodičovstvo ľudí rovnakého pohlavia nie je pre detí škodlivé, na rozdiel od náboženských tvrdení, “ povedal pre magazín Slate šéf projektu Nathaniel Frank, ktorý bojuje proti mýtom a stereotypom homosexuálov.   

Štúdia pre odporcov, ktorá má chyby

Existuje však aj iná analýza, ktorá debatu o výchove v homosexuálnych pároch otočila. Hoci je mnohými odborníkmi kritizovaná a spochybňovaná, stala sa akousi posvätnou štúdiou pre homofóbov.

Napísal ju americký sociológ Mark Regnerus, ktorý skúmal tri tisícky 18- až 39-ročných ľudí, ktorí boli vychovávaní biologickými rodičmi alebo iba jedným z rodičov, boli adoptovaní či boli vychovávaní rodičom, ktorý žil v homosexuálnom vzťahu (v tejto kategórií bolo 236 ľudí). Celkovo bolo porovnávaných osem typov rodinných foriem. 

Profesor M. Regnerus povedal, že predošlé prieskumy nezistili rozdiely medzi výchovou detí v „tradičnej rodine“ a v rodine, kde sa o dieťa starajú homosexuálni partneri, preto ako kresťan vypracoval štúdiu, ktorá to poprela. Zistil, že u ľudí, ktorých vychovával aspoň jeden rodič, ktorý žil v homosexuálnom páre, bola evidovaná vyššia miera nezamestnanosti, vyššia miera depresie alebo preferovania voľného vzťahu namiesto manželstva. 

Lenže analýza mala svoje muchy, ktoré ju pochovali, no v hlavách odporcov rodičovstva ľudí s rovnakým pohlavím ostala. Jednou z nich bolo, že do kategórie sa dostali aj ľudia, ktorí uviedli, že jeden z ich rodičov mal milostný pomer s človekom rovnakého pohlavia a už sa neskúmala dĺžka vzťahu. Len 40 respondentov žilo v rovnakej domácnosti s rodičom v homosexuálnom vzťahu dlhšie než tri roky, zvyšní s ním v takomto rozložení žili kratšie ako rok. Hovoriť preto o vplyve je veľmi odvážne.

Na výsledky mala ale určitý vplyv stabilita rodiny, pretože takýto rodičia mali deti v pôvodne tradičnej rodine a až následne vhupli do homosexuálneho vzťahu. Horšie výsledky u týchto ľudí tak mohol zapríčiniť efekt rozpadnutej rodiny a treba podotknúť, že všetky typy rodín (vrátane osamelých matiek či adoptívnych rodičov) vykazujú odlišné výsledky oproti rodine, kde sa o dieťa starajú jeho biologickí rodičia.   

Deti lesbičiek prospievajú dokonca lepšie

Ešte v roku 2010 výsledky štúdie priniesli presne opačné výsledky. Výskum sledoval 154 detí lesbičiek, ktoré svojich potomkov počali vďaka darcovským spermiám. Vedci oslovili matky ešte pred otehotnením a potom s nimi boli počas sedemnástich rokov v kontakte. Ukázalo sa, že ich deti majú nadpriemerné výsledky v škole, vyvinutejšie sociálne zručnosti a vo všeobecnosti vyššie zručnosti ako kontrolná vzorka rovnako starých detí.

Navyše deti lesbičiek zápasia s významne menším počtom sociálnych problémov ako zvyšok populácie. Sú menej agresívne a nemávajú problémy so zákonom. Nevyskytli sa u nich ani žiadne psychické poruchy. Výskum ale otázku sexuálnej orientácie potomkov neskúmal. 

Autori štúdie Nanette Gartrell a Henny Bos sa domnievajú, že dôvodom, prečo sa deťom lesbických párov darí lepšie, je zrejme skutočnosť, že lesbické páry deti v porovnaní heterosexuálnymi menej trestajú. Tresty síce môžu spôsobiť zmenu správania dieťaťa požadovaným spôsobom, ale pestujú v deťoch agresivitu a potenciálne antisociálne správanie. K úspechu lesbických matiek môže prispievať aj to, že sa o výchovu intenzívne zaujímajú. Umelým oplodnením boli deti rodičmi skutočne chcené, často priamo vybojované, čo u bežnej populácie povedať nemožno. 

Údajným rizikom, ktoré sa pri výchove detí rodičmi rovnakého pohlavia vynára, je absencia vzoru opačného pohlavia. Ako odhalil výskum psychologičky H. Bos z University of Amsterdam, oslovené deti za svoj vzor označili inú osobu vo svojom prostredí. „Chlapci vyrastajúci v rodine lesbičiek označovali ako svoj mužský vzor napríklad strýka, dedka, kamaráta a podobne. Jednoducho, vždy si ho našli,“ dodala.

Štúdia vedená psychiatrom Justinom Lautnerom z roku 2012 správne ukázala, že sexuálna orientácia nezohráva žiadnu rolu vo vývoji detí v pestúnskej starostlivosti. Na vývoj detí podľa odborníkov najviac vplývajú iné faktory, ktoré so sexualitou nemajú spoločné vôbec nič - stabilita vzťahov medzi rodičmi, medzi rodičmi a deťmi a tiež to, aké spoločenské a ekonomické zázemie má ich rodina.

K podobným výsledkom dospela aj Americká sociologická asociácia (ASA).  „Výsledky nášho metavýskumu sú jasné,” povedal prezident ASA Cecilia Ridgeway.  „Neexistuje žiadny dôkaz, že deti s rodičmi v stabilných vzťahoch osôb rovnakého pohlavia alebo opačného pohlavia sa líšia, pokiaľ ide o ich blaho. V skutočnosti je to stabilita, ponúknutá manželstvom osôb rovnakého alebo opačného pohlavia, ktorá je rozhodujúcim prínosom pre pohodu dieťaťa.”