Východoeurópsky zbrojársky priemysel chrlí zbrane, delostrelecké granáty a iné vojenské potreby tempom, aké tu nebolo od studenej vojny, keďže vlády vedú úsilie pomôcť Ukrajine v boji proti Rusku. Reuters informoval, že Spojené štáty a Veľká Británia poskytli najpriamejšiu vojenskú pomoc Ukrajine medzi 24. januárom a 3. októbrom, čo potvrdil Kielský inštitút pre svetovú ekonomiku. Hneď na treťom mieste je však Poľsko a Česká republika skončila deviata.
Niektoré bývalé krajiny Varšavskej zmluvy považujú pomoc Ukrajine za záležitosť regionálnej bezpečnosti. Ale takmer tucet vládnych a firemných predstaviteľov a analytikov, s ktorými sa redaktori agentúry rozprávali, podotkli, že konflikt predstavuje aj nové príležitosti pre zbrojný priemysel v regióne.
„Vzhľadom na realitu prebiehajúcej vojny na Ukrajine a viditeľný postoj mnohých krajín zameraných na zvýšenie výdavkov v oblasti rozpočtov na obranu existuje reálna šanca vstúpiť na nové trhy a zvýšiť príjmy z exportu v najbližších rokoch,“ uviedol generálny riaditeľ poľského PGZ Sebastian Chwalek. Štátna PGZ kontroluje viac ako 50 spoločností vyrábajúcich zbrane a muníciu – od obrnených transportérov po bezpilotné vzdušné systémy. Má podiely v desiatkach ďalších firiem.
V nasledujúcom desaťročí plánuje investovať až osem miliárd zlotých (1,8 miliardy eur), čo je viac ako dvojnásobok predvojnového cieľa, povedal S. Chwalek pre agentúru Reuters. To zahŕňa nové zariadenia umiestnené ďalej od hraníc s ruským spojencom Bieloruskom z bezpečnostných dôvodov, povedal.
Zásoby sa zmenšovali
Aj ďalší výrobcovia zvyšujú výrobnú kapacitu a predháňajú sa v najímaní pracovníkov, firiem a vládnych predstaviteľov z Poľska, Slovenska a Českej republiky. Bezprostredne po ruskom útoku niektoré východoeurópske armády a výrobcovia začali vyprázdňovať svoje sklady zbraní a streliva zo sovietskej éry, ktoré Ukrajinci poznali, zatiaľ čo Kyjev čakal na vybavenie štandardu NATO zo Západu.
Keďže sa tieto zásoby zmenšovali, výrobcovia zbraní zvýšili výrobu staršieho aj moderného vybavenia, aby udržali tok zásob. Prúd zbraní pomohol Ukrajine zatlačiť ruské sily a získať späť časti územia.
S. Chwalek povedal, že PGZ v roku 2023 vyrobí tisíc prenosných systémov protivzdušnej obrany Piorun – nie všetky pre Ukrajinu – v porovnaní so 600 kusmi v roku 2022 a 300 až 350 v predchádzajúcich rokoch. Spoločnosť, ktorá dodala Ukrajine aj delostrelecké a mínometné systémy, húfnice, nepriestrelné vesty, ručné zbrane a muníciu, pravdepodobne prekoná predvojnový cieľ príjmov do roku 2022 vo výške 6,74 miliardy zlotých.
Rozmach v časoch komunizmu
Východoeurópsky zbrojársky priemysel sa datuje od 19. storočia, keď Čech Emil Škoda začal vyrábať zbrane pre Rakúsko-Uhorsko. Počas komunizmu vybudovali obrovské továrne v Československu, druhý najväčší výrobca zbraní Varšavskej zmluvy, ale aj v Poľsku a inde v regióne, kde zamestnávali ľudí a vyrábali zbrane pre konflikty studenej vojny, ktoré Moskva rozdúchala po celom svete.
„Česká republika bola jednou z veľmocí medzi exportérmi zbraní. Máme personálnu aj materiálnu základňu a výrobné linky potrebné na zvýšenie kapacity,“ povedal jej veľvyslanec v NATO Jakub Landovský.
Kolaps Sovietskeho zväzu v roku 1991 a expanzia NATO do regiónu prinútili spoločnosti modernizovať sa, ale „stále dokážu rýchlo vyrábať veci ako muníciu, ktorá vyhovuje sovietskym systémom“, povedal výskumník zo Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru Siemon Wezeman.
Nielen podnikanie
„Krajiny východnej Európy výrazne podporujú Ukrajinu,“ povedal profesor z Kielského inštitútu Christoph Trebesch. „Zároveň je to pre nich príležitosť vybudovať si svoj vojenský výrobný priemysel.“
Ukrajina dostala zbrane a vybavenie od českých firiem za takmer 50 miliárd korún (2,1 miliardy eur), z ktorých asi 95 percent tvorili komerčné dodávky, povedal agentúre Reuters námestník českého ministra obrany Tomáš Kopečný. Český export zbraní bude tento rok najvyšší od roku 1989, pričom mnohé spoločnosti v tomto sektore otvárajú nové pracovné miesta a ďalšie kapacity.
„Pre český obranný priemysel je konflikt na Ukrajine a pomoc, ktorú poskytuje, jednoznačne vzpruhou, akú sme za posledných 30 rokov nevideli,“ povedal T. Kopečný.
Viac zbraní, menej áut
David Hac, generálny riaditeľ českej STV Group, načrtol agentúre Reuters plány na pridanie nových výrobných liniek pre malokalibrovú muníciu a uviedol, že zvažuje rozšírenie veľkokalibrových kapacít. Na napätom trhu práce sa spoločnosť podľa neho snaží zlákať pracovníkov zo spomaľujúceho sa automobilového priemyslu.
Predaj obrany pomohol Czechoslovak Group, ktorá vlastní spoločnosti vrátane Excalibur Army, Tatra Trucks a Tatra Defence, takmer zdvojnásobiť tržby za prvý polrok v porovnaní s predchádzajúcim rokom na 13,8 miliardy korún. Hovorca Andrej Čírtek povedal, že zásobovanie Ukrajiny je viac než len dobrý biznis.
„Po začatí ruskej agresie sa naše dodávky pre ukrajinskú armádu znásobili,“ uviedol s tým, že väčšina českého obyvateľstva si ešte pamätá časy ruskej okupácie našej krajiny pred rokom 1990. „Nechceme mať ruské jednotky bližšie k našim hraniciam.“
Ďalšie dôležité správy
