Napínavé dianie v krajinách východného Stredomoria nadobudne ešte dramatickejší rozmer, ak zahrnieme do hry tamojšiu energetiku. V priebehu dvoch rokov – od vypuknutia gréckej dlhovej krízy a prvých zábleskov Arabskej jari – sa dohady o rozsiahlych podmorských náleziskách ropy a zemného plynu zmenili na istoty. Východná tretina Stredozemného mora má obrovský energetický potenciál. Len čo ho začne využívať naplno, zmení sa na nepoznanie.
Miliardy barelov
Ide o oblasť situovanú medzi pobrežím Líbye, Egypta, Izraela, Libanonu, Sýrie, Turecka, Cypru a Grécka. Do posledných dvoch menovaných krajín príde petrodolárové bohatstvo s osudovým oneskorením. Odovzdávanie správy nad štátnymi financiami nadnárodným inštitúciám a hospodárska reštrukturalizácia naberajú na tempe. Novozvolený grécky parlament odobril tento mesiac vládny program rozsiahlej privatizácie a podobne bude pod dohľadom Trojky (Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu) postupovať i Cyprus.
Renomovaná agentúra United States Geological Survey (USGS) odhaduje, že pod dnom východného Stredomoria sa nachádza 3,4 miliardy barelov ropy a 9,8 bilióna kubických metrov zemného plynu. Krajiny regiónu by tak mohli uspokojovať svoje energetické potreby na dlhé roky až desaťročia. Viac sa však od nich čaká, že začnú plyn a ropu vyvážať. Podmorské zásoby fosílnych palív východného Stredomoria možno vydeliť do troch prelínajúcich sa geografických okruhov:
– severného (grécko-turecko-cyperského)
– východného (izraelsko-libanonsko-cyperského)
– južného (egyptského)
Ložiská pri Egypte a Izraeli
Územne najmenej sporným je podmorský šelf delty Nílu s rozlohou štvrť milióna štvorcových kilometrov. Podľa odhadov USGS obsahuje 1,8 miliardy barelov vyťažiteľnej ropy a 6,6 bilióna kubických metrov vyťažiteľného zemného plynu.
Väčšina ložísk sa nachádza pozdĺž egyptských brehov a len niektoré zasahujú na sever do blízkosti cyperských vôd. Zvrhnutý egyptský prezident Husní Mubarak nestihol predostrieť Egypťanom svoje predstavy o tom, či viac pootvorí dvere čínskym, indickým alebo ruským investorom. Bez ohľadu na zmenu režimu budú však musieť ostať kľúčovými partnermi západné ropné korporácie. Majú skúsenosti a najvyspelejšiu technológiu. Egyptská Prechodná vojenská rada vlani prekvapila Západ tým, že dopustila prerušenie a následné zastavenie zmluvných dodávok plynu do Izraela. Ten pokrýval egyptským plynom asi 40 percent svojej spotreby. Arabská jar, ktorá viedla k posilneniu vplyvu islamistov v Egypte, Tunise a tento rok i v Líbyi, prinútila židovský štát k urýchleniu zabezpečenia si energetickej sebestačnosti.
Izrael uskutočňoval podmorské prieskumné vrty vo východnom Stredomorí už po desaťročia. Len pred niekoľkými rokmi sa začalo blýskať na lepšie časy, keď vynikol ťažobný potenciál ložiska Tamar vzdialeného 80 kilometrov od prístavného mesta Haifa. Nachádza sa v tzv. Levantskej panve. Jej rozsah nadobudol presnejšie rozmery v štúdii USGS, podľa ktorej panva obsahuje 1,7 miliardy barelov vyťažiteľnej ropy a 3,5 bilióna kubických metrov vyťažiteľného plynu. Oblasť má 83-tisíc štvorcových kilometrov, čo je štvornásobná rozloha štátu Izrael. Spadá do výlučnej hospodárskej zóny krajiny a obsahuje niekoľko ložísk. Najväčšie – pomenované Leviatan – objavili v júni 2010. Ložiská Dalit a Mari-B sa nachádzajú takmer na dohodenie kameňom od pobrežia.
Jedni si hádžu polená pod nohy...
Tvrdým orieškom ostáva územný spor Izraela s Libanonom. Tieto susedské krajiny dosiaľ nenadviazali diplomatické vzťahy a nemajú jasne vytýčené spoločné hranice. Uzavreli však bilaterálne dohody s Cyprom o delimitovaní hraničných čiar pod morom. Libanon si nárokuje na prístup k ložiskám v Levantskej panve v rámci využívania prírodného bohatstva vo svojej výlučnej ekonomickej zóne. Nie je však plným pánom vo vlastnom dome, pretože mu bačuje šiítske hnutie Hizballáh podporované Iránom a považované Izraelom i USA za teroristickú organizáciu.
Libanonská vláda má v mocenskej hre o prístup k plynu v Levantskej panve mocného spojenca v Turecku. To si neželá, aby parlament v Bejrúte ratifikoval spomínanú libanonsko-cyperskú pohraničnú zmluvu. Turecko zápolí o podmorské energetické zdroje s Gréckom a Cyprom. S Helénskou republikou o fosílne palivá pod dnom Egejského mora i v priestore medzi Egyptom, Líbyou a gréckym ostrovom Kréta. Ankara vystupuje ako protektor medzinárodnej neuznanej Severocyperskej tureckej republiky (STR) a jej prostredníctvom si činí nárok na účasť pri uzatváraní dohôd cyperského štátu. Turecko zasahuje aj do konfliktu v Sýrii podporou tamojšieho povstaleckého hnutia. Medzitým pokračujú prieskumné vrty v severovýchodnej časti Levantského mora medzi Tureckom, Sýriou a STR. Turecku preto záleží na tom, aby asádovský režim v Damasku povalili sily ústretové voči Ankare a Západu.
... iní si plnia sny
Azda najviac sa z novej plynovej a ropnej bonanzy tešia Izraelčania. Ich predstavitelia vyberajú vo svete optimálnych investorov. Minister energetiky Walter Uzi Landau hľadal vo februári v Indii v štátnej spoločnosti Oil and Natural Gas Corp. expertov a investorov na stavbu terminálov na skvapalnený plyn. Minister dopravy Yisrael Katz rokoval v septembri 2011 v Pekingu o ešte prekvapivejšej možnosti. „Profesionálne schopnosti čínskych spoločností pri budovaní železničných systémov a dopravných sietí patria k najlepším na svete,“ povedal – a nebola to prázdna lichôtka. Jeho rezort uvažuje o tom, že poverí čínske štátne spoločnosti výstavbou železničnej trate „Med-Red“ spájajúcej izraelský stredomorský prístav Haifu s prístavom Eilat na brehu Červeného mora. Izrael chce po trati prepravovať skvapalnený stredomorský plyn k brehom Červeného mora pre Čínu a iných zámorských odberateľov. Ak sa projekt uskutoční, otvorí sa trasa obchádzajúca prehustený Suezský prieplav. Izrael získa v Číne strategického partnera, ktorý mu môže vyjsť v ústrety pri riešení blízkovýchodnej rovnice s mnohými premennými.
Naprázdno nemusia prísť ani Rusi. Návšteva premiéra Vladimira Putina v Izraeli koncom júna potvrdila ochotu židovského štátu povoliť ruskému plynárenskému obrovi Gazpromu uchádzať sa o tendre na stavbu rafinérií. Premiér B. Netanjahu ponechal V. Putinovi a ruskej obchodnej delegácii i nádej na spoluúčasť pri ťažbe podmorského plynu a výstavbe plynovodov. Izrael berie svoju rolu nastávajúcej Stredomorskej energetickej mocnosti vážne a zvyšuje akcieschopnosť svojich ozbrojených síl pri obrane ťažobných zariadení a prepravných trás. B. Netanjahu uzavrel vo februári na Cypre dohodu o vojenskej spolupráci. „Uvažujeme o výstavbe podmorského plynovodu medzi Cyprom a Izraelom,“ vyhlásil na margo plánov o spoločnom vývoze plynu na ázijské trhy.
Pre budúce generácie
Chystaná exportná ofenzíva otvorila na Cypre a v Izraeli debaty, či by nebolo lepšie šetriť zásoby pre budúce generácie. Navrhované riešenie znie nasledujúco: vývozu plynu a ropy sa brániť nebude a časť z príjmov sa uloží do špeciálneho štátneho fondu pre budúce generácie. Ten by investoval do vybraných dlhodobých projektov národného hospodárstva, tiež pre budúce generácie. Podobné fondy majú niektoré arabské petrodolárové monarchie, ale aj Nórsko a Rusko.
Autor je spolupracovníkom TRENDU.
Článok vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 28/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
