Nebyť transparentov mohlo by sa zdať, že v Lipsku predčasne otvorili vianočné trhy, ktoré prilákali množstvo ľudí, ktorí už v druhej polovici novembra zatúžili po sviatočnej atmosfére. Potom zazneli prejavy viacerých rečníkov. „Prosíme aby ste neprovokovali políciu a nezabúdali, že ruské zástavy a prejavy podpory ruských ozbrojených síl nie sú vítané!“ vyhlásil do ampliónu jeden z organizátorov protestu proti dominancii Spojených štátov a NATO.
„Nemecko slúži ako bábka výlučne záujmom Spojených štátov a NATO,“ oznámil prvý rečník zhromaždeniu pozostávajúcemu najmä zo študentov, rodín s deťmi a seniorov. Niektorí zo zúčastnených držali nad hlavami transparenty podporujúce ľavicu, iní držali v rukách zástavy s mierovou symbolikou, ďalší prišli s podomácky zhotovenými zhotovenými ceduľami s nápismi hľadajúcimi zložité paralely medzi vojnou na Ukrajine a koronavírusovou pandémiou. So stupňujúcou sa protiamerickou rétorikou silnela aj odozva davu, ktorý tlieskal, hučal a pískal.
Odsudzujú sankcie
„Politika embarga uvaleného na Rusko úplne zlyhala a je katastrofálne namierená proti nám,“ pokračoval rečník, ktorý nezabudol spomenúť holokaust, pričom vojnu na Ukrajine označil za „raj“ pre „vojnových štváčov, zbrojovky a šmelinárov“. Podobné protesty sa každý pondelok konajú v desiatkach miest vo východnej časti Nemecka a spravidla sa ich zúčastňuje niekoľko stoviek ľudí, niekedy len desiatky. Vzhľadom na skutočnosť, že podobné protesty sa konajú aj na iných miestach v strednej a východnej Európe, politický stredný prúd v tejto oblasti by tento znepokojujúci trend mal začať brať vážne.
Niektoré protesty v Nemecku organizuje krajná ľavica, iné zasa pravicoví populisti, čo je len znamenie toho, ako prehlbujúca sa ekonomická kríza spája za normálnych okolností nespojiteľné a nezmieriteľné subjekty, ktoré sa zlievajú do jedného veľkého protestného hnutia. Jeho jediným spoločným menovateľom je nespokojnosť so súčasným stavom.
Krajná pravica aj ľavica
V Lipsku, ktoré je po Berlíne druhým najväčším východonemeckým mestom, sa neraz pred budovou opery stretávajú stúpenci krajnej ľavice aj krajnej pravice, pričom obe skupiny oddeľuje len električková trať. „Žiadame, aby vojnoví štváči z NATO prestali rozdúchavať konflikt medzi Nemeckom a Ruskom či Ukrajinou a Ruskom,“ povedala na zhromaždení pre Financial Times dôchodkyňa Sabine Kunzeová.
V ruke zvierala hnedú kartónovú ceduľu, na ktorej stálo: „Mier s Ruskom“. „Žiadame normalizáciu cien plynu a elektriny,“ dodala dôchodkyňa a pokračovala spŕškou krívd vrátane toho, že malých Nemcov „huckajú v škôlkach proti ruským deťom“. „Rada sa s vami porozprávam, pretože ľudia musia pochopiť, nie sme nacisti. My chceme mier,“ dodala účastníčka protestu.
Ešte väčšie protivojnové protesty sa konali v susednej Českej republike, keď sa v Prahe začiatkom septembra stretlo približne 70-tisíc ľudí. Demonštranti však neprotestovali len proti NATO a Európskej únii, ale aj proti spôsobu, akým česká vláda pristupuje k súčasnej socio-ekonomickej a energetickej kríze.
Proruské nálady sú silné aj v Rakúsku
Z prieskumu verejnej mienky uskutočneného v októbri mimovládnou organizáciou Globsec zasa vyplýva, že 19 percent Slovákov si želá, aby v rusko-ukrajinskom konflikte zvíťazilo Rusko. Aj keď verejné protivojnové zhromaždenia v uliciach slovenských miest boli malé, „to sa v priebehu zimy môže zmeniť,“ povedala podľa Financial Times analytička think-tanku Globcec Dominika Hajdu.
Zdá sa však, že protivojnové posolstvá a proruské nálady sa najväčšej popularite tešia v Rakúsku. Stavu rakúskej spoločnosti neprospieva ani situácia v rozhádanej koaličnej vláde prenasledovanej korupčnými škandálmi. V nedávnych prieskumoch získala späť voličskú podporu populistická Slobodná strana Rakúska (FPÖ).Tá neúnavne vyhlasuje, že za narastajúce ekonomické ťažkosti, ktorým čelí rakúska robotnícka trieda môžu sankcie sankcie a nepriateľstvo voči Rusku „Všetko teraz hovorí v prospech Slobodnej strany Rakúska,“ povedal rakúsky politický komentátor Thomas Hofer s tým, že nabudúce môže byť FPÖ v prieskumoch aj prvá.
Ďalšie dôležité správy
