Výbor Európskeho parlamentu pre kultúru a vzdelávanie potvrdil nové pravidlá pre slobodu médií, ktoré majú zabezpečiť lepšiu ochranu práce novinárov či zvýšiť transparentnosť vlastníctva médií.
Krajiny EÚ a europoslanci sa na norme zhodli už vlani v decembri. Dohodnutý kompromis musel opäť schváliť príslušný výbor europarlamentu. Teraz o konečnej podobe aktu bude, pravdepodobne tento rok v marci, hlasovať plénum Európskeho parlamentu.
Normu podporilo 23 členov výboru , štyria hlasovali proti a dvaja sa zdržali.
„Ak by zlyhali médiá ako ochranca demokracie v dvoch či troch krajinách, máme veľký problém v celej EÚ,“ vyhlásila vlani v decembri podpredsedníčka Európskej komisie Věra Jourová, prečo prišla s návrhom aktu o slobode médií. EÚ podľa nej prelomovú normu prijíma v čase, keď novinári čelia kvôli svojej práci v európskych krajinách vyhrážkam aj fyzickým útokom.
„Myslím, že by sa ten zákon mohol volať po Jánovi Kuciakovi, pretože jeho príbeh o tom, ako pracoval s informáciami, písal pravdu a nakoniec ho kvôli tomu zabili, ma inšpiroval k navrhnutiu tohto prvého európskeho zákona na ochranu novinárov,“ uviedla Jourová.
Súbor spoločných pravidiel Únie by mal riešiť hlavné hrozby, s ktorými sa médiá stretávajú: politické tlaky, ekonomické problémy, nedostatok transparentnosti vlastníckych štruktúr či príliš veľkú koncentráciu v rukách jedného majiteľa. Má okrem iného brániť nátlaku na novinárov, aby museli vyzradiť svoje zdroje.
Médiá budú mať zároveň povinnosť zverejňovať informácie o svojej vlastníckej štruktúre, teda aj to, či sú priamo alebo nepriamo vlastnené štátom, čo má prispieť k ich väčšej nezávislosti.
Médiá budú musieť informovať aj o prostriedkoch získaných z reklamy zadanej štátom a o štátnej finančnej podpore. To zahŕňa aj prostriedky z krajín mimo Európskej únie, uviedol Európsky parlament vo svojom tlačovom vyhlásení.