Exkluzívna online anketa „77 dôvodov, prečo mám rád Slovensko“, hľadá ženskú historickú osobnosť Slovenska, ktorú považujú Slováci za výnimočnú. Hlasovanie zároveň rozhodne aj o ďalších siedmych ikonách, ktoré budú zdobiť šiesty ročník limitovanej edície ultraprémiovej Goral Vodky MASTER. Svojmu majiteľovi môže dokonca priniesť odmenu vo forme jednej z jej neopakovateľných fliaš v hodnote 77 eur.
Ester Šimerová-Martinčeková (1909 – 2005)
Kto by hľadal prvú dámu slovenského maliarstva v Bratislave či inom veľkom meste, mýlil by sa. Za svoj domov si Ester spolu s manželom vybrala Liptov, a to aj napriek tomu, že sa v Bratislave narodila. Namiesto klasických dievčenským škôl jej však pokroková mama dovolila študovať umenie v Paríži, kam sa vždy rada vracala. A to aj napriek tomu, že prvého manžela jej vzala druhá svetová vojna a toho druhého prinútil komunistický režim pod falošnými zámienkami vysťahovať sa z Bratislavy. Napriek tomu tvorila. Ilustrovala knihy pre deti, plagáty či kulisy pre divadlo. A svet si ju našiel, napríklad prostredníctvom ocenenia Francúzskej republiky Rytier rádu kultúry a literatúry či mnohých ďalších.
Izabela Textorisová(1866 – 1949)
Aj keď veľmi chcela študovať, musela sa kvôli otcovi stať poštárkou. Nie však hocijakou, ale prvou profesionálnou poštárkou na Slovensku. Napriek náročnej práci však na vzdelanie nezanevrela a sama sa naučila hovoriť šiestimi jazykmi. Popritom zbierala a určovala kvety, ale aj machy či lišajníky. Odmenou jej bolo uznanie v kruhoch botanikov, s ktorými si často dopisovala a vymieňala exempláre, o ktoré bol záujem. A ten skutočne bol, keďže sa jej podarilo objaviť niekoľko vzácnych tatranských druhov rastlín. Jedna z nich, ružovkastý bodliak, dokonca nesie doteraz jej meno, Carduus textorisianus Marg.
Helena Turcerová Devečková (1886 – 1964)
Začiatky známej slovenskej prekladateľky a historičky neboli ľahké. Rodné Slovany po rozhodnutí otca musela rodina vymeniť za ruský Menzelinsk, kde si osvojila ruštinu. Jej talent na jazyky a podpora rodiny ju zaviedla dievčenské gymnázium v Moskve, kde si do zbierky jazykov pridala francúzštinu, ktorá jej otvorila dvere na parížsku univerzitu. Stala sa totiž prvou Slovenkou, ktorá získala doktorát na slávnej Sorbone. Vo svojom doktoráte pritom Francúzom priblížila život a úsilie Ľudovíta Štúra a prispela tak k búraniu predsudkov o tom, že ženy do školy nepatria. Jazyky ju potom sprevádzali celý život. Stala sa jednou z prvých prekladateliek, a vďaka jej práci môžu doteraz Slováci čítať mnoho románov v slovenskom jazyku. Napríklad aj slávnych Troch mušketierov.
Terézia Vansová (1857 – 1942)
V časoch, keď vzdelanie a odborné profesie boli výslovne v rukách mužov, sa manželka evanjelického farára rozhodla, že svojou troškou prispeje k zmene. Jej samej sa podarilo vyštudovať za podpory rodičov, a tak sa rozhodla písať o svete žien a o ich trápeniach. Do cesty sa jej však priplietla svadba, a keby všetko malo šťastný koniec, možno by sme sa prvého ženského románu Sirota Podhradských nedočkali. Lenže strata syna spôsobila, že sa Terézia pustila nielen do výchovy dvoch sirôt, ale založila aj prvý ženský časopis pre ženy, Dennica. Ženy v ňom okrem receptov mohli nájsť aj poviedky, básne a rady o výchove detí. A ak im to bolo málo, mohli sa začítať do množstva románov, ktoré o ich problémoch napísala.
Irena Blühová (1904-1991)
Pôvodne pracovala ako banková úradníčka, avšak práca ju nebavila, a tak sa chytila fotoaparátu. Ten ju bavil viac, preto si doplnila v tejto oblasti vzdelanie a pustila sa do toho profesionálne. Po vojne, ktorú prežila v ilegalite, spoluzaložila a riadila vydavateľstvo Pravda a pracovala aj v ženskom hnutí, kde bola členkou výboru Zväzu slovenských žien. Vo svojej tvorbe zachytila život ľudí z periférie Slovenska.
