Elektronika má právo na opravu
Keď chcete opraviť displej iPhonu, môžete ísť do drahého autorizovaného servisu, alebo si ho nechať opraviť u niekoho, kto si síce naúčtuje menej, ale použije neoriginálne diely, ktoré primontuje najskôr podľa návodu z internetu. Apple, podobne ako veľa iných firiem, neposkytuje servisné návody ani náhradné diely, ktoré by bežným smrteľníkom umožnili si bežnú elektroniku opraviť.
„Právo na opravu“, ktoré je momentálne na stole v piatich amerických štátoch, by to mohlo zmeniť. Inými slovami, v štátoch Nebraska, Minnesota, New York, Massachusetts a Kansas zverejnili návrh zákona, ktorý by zakotvil „právo na opravu“ elektroniky. To znamená, že výrobcovia by museli predávať náhradné diely nezávislým opravárom a spotrebiteľom, ako aj poskytnúť diagnostiku a servisné manuály verejnosti.
Dôvodov, prečo stojí takáto úprava za úvahu, je hneď niekoľko. Ak zaplatíte za telefón napríklad 600 eur, mali by ste mať možnosť sa aspoň teoreticky o jeho opravu pokúsiť. V USA sa cena za výmenu displeja iPhonu 7 môže vyšplhať až na 319 dolárov, čo je takmer polovica ceny nového smartphonu.
Ide o návrh, ktorý by sa nemal týkať len Applu, ale aj výrobcov pračiek, chladničiek, umývačiek riadu či fotoaparátov. Minimalizovala by sa tak ekologická stopa, keď sa nefunkčný kus elektroniky jednoducho vyhodí bez snahy ju opraviť.
Rozbitý iPhone Zdroj: flickr.com / Caleb Best | cc
Návrat kultu Trainspotting
„Vyber si život. Vyber si prácu. Vyber si kariéru. Vyber si rodinu. Vyber si obludne veľkú televíziu. Vyber si umývačky riadu, autá, prehrávače CD nosičov a elektrické otvárače plechoviek.“ Slávny úvodný monológ filmu Trainspotting (1996) sa vysmieval hlúpym príslušníkom strednej triedy, ktorí si myslia, že vo svojich stereotypných a ako vajce vajcu podobných životoch majú možnosť voľby.
Ťažko sa tomu verí, ale je to už 20 rokov, čo sa do kín dostal drogový masterpiece adaptovaný z knihy Irwinea Welsha a odštartoval tak kariéru Ewana McGregora a režiséra Dannyho Boylea.
Fanúšikovia sa minulú nedeľu, napriek mrazivému škótskemu počasiu, stali prvými svedkami premiéry pokračovania tohto kultového filmu: T2 Trainspotting. Na podujatí v Fountain Park Entertainment Centre v škótskom Edinburghu sa zúčastnil celý štáb spolu s hercami, vrátane Ewana McGregora, Roberta Carlylea a Ewena Bremnera.
Novinka je pokračovaním snímky, ktorá v mnohých ohľadoch vystihla divoké 90. roky. Príbeh o štvorici drogovo závislých mladíkov a kriminálnikov, ktorí sa rozhodli vykašľať na hypotéky a poistenie a oddali sa kúzlu heroínu, sa stal globálnym fenoménom.
V britskej kinematografii znamenal tento film akúsi revolúciu. Kým pred ním bola nevýrazná a konvenčná, Trainspotting priniesol na ostrovy závan rebélie. Výkladnou skriňou britského filmu bola v polovici 90. rokov komédia Štyri svadby a jeden pohreb s Hughom Grantom. Film zobrazoval Britániu ako krajinu romantických a niekedy trápnych gentlemanov. Briti tak vďaka Trainspottingu mali svoj Pulp Fiction, ktorí priniesol cool temnú atmosféru.
Už trailer a zábery paparazzov z natáčania ukazujú, že sa môžeme tešiť na priamu poctu jednotky: i tentoraz jeden z hlavným predstaviteľov Renton prebieha okolo výkladných skríň na ulici Princes Street. Výloha vtedajšieho obchodu je teraz výkladom Apple Store. Rentonov monológ sa tentoraz začína: „Vyber si Facebook, Twitter, Instagram.“
Kritiky na pokračovanie filmu, ktorému sa E. McGregor bránil, aby neublížil kultu, sú mimoriadne pozitívne. Týždenník The Economist pokračovanie považuje za zaujímavé, veselé a inšpirujúce dielo. „Film ukazuje, že najviac návyková vec zo všetkého je minulosť,“ tvrdí The Economist. Pre kritika Petra Bradshawa z denníka The Guardian je film všetkým, v čo som dúfal. „Je hrôzostrašný, vtipný, zúfalo smutný a plný úchvatného vizuálu.“ T2 Trainspotting má slovenskú premiéru 16. februára.
Očkovanie proti fake news
Proti nebezpečným vírusovým infekciám lekári už desaťročia používajú vakcíny. Tie vhodným spôsobom prebudia imunitný systém očkovaného, aby bol proti vírusom v reálnom živote odolný. Falošné správy, ktoré sa na nete a sociálnych sieťach šíria ako oheň v lese, majú v princípe s vírusmi veľa spoločného. Ľahko prenikajú našou obranou, zneužívajú médiá na svoje šírenie a boj proti nim je často neúčinný. Sociálni psychológovia však veria, že by sa proti klamstvám na webe dalo bojovať účinnejšie – cez psychologické očkovanie.
O čo ide? Psychológ Sander van der Linden z University od Cambridge dal s odborníkmi na klimatické zmeny hlavy dokopy a urobili zaujímavý experiment.
Porovnali reakcie dobrovoľníkov na vedeckú štúdiu o klimatických zmenách a na populárnu „dezinformačnú“ klimatickú kampaň. Ak ľuďom dali obidva materiály predložené v poradí - najprv vedecká štúdia a následne dezinformácia, ktorá štúdiu popiera - tak dezinformácie u ľudí natoľko naštrbili dôveru, že vedeckú štúdiu ignorovali.
Psychológ Sander van der Linden Zdroj: Facebook
Preto informácie upravili. Pridali k vedeckému názoru na klimatické zmeny kúsok očkovania - malú dávku dezinformácie s krátkym osvetlením toho, ako taká dezinformácie vzniká a funguje. Postupovali vlastne veľmi podobne, ako keď lekári pripravujú vakcínu z oslabených vírusových častíc do tela človeka. Mediálne očkovanie nakoniec naozaj pomohlo. V ďalších kolách experimentu si dobrovoľníci udržali pohľad, ktorý je bližší vedeckému vysvetleniu, aj keď boli vystavení pôsobeniu falošných správ.
Tím psychológov najprv zisťoval, aká klimatická dezinformácia momentálne najviac letí u Američanov. Bola ním petícia viac než 31-tisíc amerických vedcov „Oregon Global Warming Petition Project“, podľa ktorých neexistujú dôkazy, že ľudský oxid uhličitý otepľuje planétu. Tá zároveň tvrdí, že medzi vedcami nie je v tejto veci konsenzus.
Podľa odhadov časopisu Scientific American z roku 2001 je však medzi podpísanými len 200 klimatických vedcov, ktorí na tomto tvrdení trvajú. Proti tejto dezinformácii vedci postavili tvrdenie, podľa ktorého 97 percent vedcov súhlasí s názorom, že sa naša planéta otepľuje kvôli ľudským aktivitám. Mediálne očkovanie pomohlo u dobrovoľníkov naprieč ich politickým zmýšľaním. Detailne si môžete štúdiu prečítať na stránke Wiley Online Library.
Nadávky sú súčasťou nášho jazyka
Ak radi používate vulgarizmy a neohrabaný jazyk, ak ste nazlostení, táto správa vás možno neprekvapí. Vedci totiž tvrdia, že ľudia, ktorí hovoria vulgárne, sú úprimnejší. Logické vysvetlenie: rovnako ako nefiltrujú slová, nefiltrujú ani svoje skutočné pocity a myšlienky. Človek, ktorý hreší, vás síce môže uraziť, ale aspoň viete, že nehrá špinavú hru.
„Nadávky sú na individuálnej úrovni spojené s úprimnosťou, na spoločenskej s integritou,“ píšu vedci vo svojej štúdii, ktorá vyhodnocovala 74-tisíc facebookových profilov a zahŕňala rozhovory s takmer troma stovkami dobrovoľníkov.
Ľudia, ktorí sa nadávkám vyhýbajú, sú náchylnejší k neúprimnosti a záleží im predovšetkým na vlastnom PR. Vedeli, že expresívnym slovníkom by sa znížila ich internetová reputácia, na ktorej im záležalo viac ako na pravdivom vyjadrení svojich pocitov a myšlienok.
Fuck a jeho varianty
Ostaňme ešte pri vulgarizmoch. V súčasnosti, hlavne v USA, vychádzajú knihy, ktoré práve neslušné slová riešia z lingvistického hľadiska. Len vlani vyšli k tejto problematike dve knihy: What the F (ide už o tretie vydanie) a In Praise of Profanity, ktoré recenzoval portál The New York Review of Books.
Kto má chuť, nech si knihy, prípadne recenziu prečíta, ale nás upútal v článku zaujímavý fakt. Ešte v roku 2010 vydal britský lingvista Jonathon Green trojzväzkovú knihu amerických a britských nadávok: Dictionary of Slang.
V nej identifikoval neuveriteľných 1 740 slov, ktorými sa dá vedecky alebo vulgárne pomenovať pohlavný styk. Ak ste nevedeli, tak v angličtine sa dá 1 351 rôznymi slovami pomenovať penis, 1 180 slovami sa dá identifikovať vagína a 634 slovami zadok, prípadne anál.
Portál tvrdí, že najnovšie knihy sú len dôkazom, že ľudia o vulgarizmoch a nadávkach chcú čítať a „veľa spisovateľov poukázalo na to, že na túto tému nebol ešte uskutočnený dostatočný výskum“.
Takže, užívajte si nádherný víkend bez dôvodov na používanie neslušných slov.
