Vo chvíli, keď by bieloruský prezident Alexander Lukašenko rozhodol o vstupe krajiny do vojny na Ukrajine v prospech Ruska, riskoval by, že časť vojakov zloží zbrane, dá ich Ukrajincom, alebo sa dokonca obráti proti svojmu veleniu. V rozhovore to uviedol odborník Miroslaw Jankowiak zo Slovanského ústavu Akadémie vied ČR (AV ČR). Zároveň pripomenul, že Bielorusi nikdy neboli v reálnej vojne, a tak z nej majú strach.
Správanie armády ťažko predikovať
Takzvaná vyššia sorta by podľa neho pravdepodobne bojovala za Lukašenka a Moskvu. V rozhovore AV ČR Jankowiak vysvetlil, že takto by sa najskôr zachovali etnickí Rusi, ktorí majú bieloruské občianstvo. S obyčajnými Bielorusmi ale podľa Jankowiaka nemôže Lukašenko počítať. „Možno by niektorí vojaci nechceli spolupracovať, zložili by zbrane alebo by dali zbrane Ukrajincom, alebo niekto by šiel na Minsk,“ povedal Jankowiak.
Podľa Jankowiaka zároveň ani ruský prezident Vladimir Putin nemôže na Lukašenka vyvíjať nátlak, aby sa k agresii na Ukrajine pripojil. „Ak Rusko bude tlačiť, aby Bielorusko vstúpilo do vojny, tak už pre nich bude v médiách ťažké hovoriť, že ide o špeciálnu vojenskú operáciu. Keď je tam aj Rusko aj Bielorusko, tak to sa nedá skrývať v médiách ako operácia, ale je to to reálna vojna,“ zhodnotil Jankowiak v rozhovore AV ČR.
V uplynulom roku tak Bielorusko podporovalo Kremeľ predovšetkým tým, že Rusom sprístupnilo svoje územie a svoju infraštruktúru, uviedol Jankowiak. „Teraz v neskoršom období to sú aj nemocnice,“ doplnil odborník.
Bielorusko-ruské vzťahy
Lukašenko a Putin sa podľa Jankowiaka nemajú radi, zároveň bez seba ale nedokážu existovať. „Lukašenko ešte mnoho rokov späť mal záujem byť prezidentom spojeného územia štátu Ruska a Bieloruska, mal takú ambíciu a samozrejme Putin to nepovolil,“ opísal Jankowiak dôvody nevraživosti medzi prezidentskými náprotivkami.
Jankowiak zároveň vysvetlil, že pred vojnou mohol Lukašenko „lavírovať“ medzi Moskvou a Západom a nie vždy sa správal podľa Putinových predstáv. Súčasne ale podľa Jankowiaka Rusko do Bieloruska lacno dodávalo plyn, ktorý Bielorusko prepredávalo na Západe, čo fungovalo ako biznis pre oba štáty. „Rusko potrebuje Bielorusko aj pre geopolitickú polohu medzi Ruskom a Európou,“ uviedol odborník.
Podľa Jankowiaka sú okrem Ruska súčasnými spojencami Bieloruska okrem iného Čína alebo Uzbekistan. Pred vojnou ale Minsk udržiaval „celkom dobré“, najmä obchodné, vzťahy aj s Ukrajinou. „To nebolo tak, ako Poľsko reagovalo napríklad, že Bielorusko absolútne nie, pretože to je režim. Ukrajina taký veľký problém s týmto nemala,“ načrtol Jankowiak.
V rozhovore AV ČR Jankowiak objasnil, že v súčasnej dobe Ukrajina Bielorusko v podstate ignoruje. „Aj prezident aj minister zahraničia aj ukrajinská politika sa snažia ako najviac nereagovať na Bielorusko, neriskovať vstup Bieloruska do vojny. Nereaguje na bieloruskú opozíciu, Sviatlanu Cichanovskú. Ukrajina si nemôže dovoliť otvorenie nového frontu od severu,“ dodal Jankowiak.
Ďalšie dôležité správy
