Beninský prezident Patrice Talon vyhlásil, že demokracia môže viesť k anarchii a paralyzovať rozhodnutia vlády. Sám jej plnú implementáciu v úmysle nemá, píše Bloomberg.
Ekonomika a história Beninu neumožňujú krajine vyrovnať sa západným demokraciám, povedal Talon na obchodnom podujatí v Paríži.
Takisto vyhlásil, že v jeho krajine sú nevyhnutné autoritárske opatrenia, pričom obhajoval rozhodnutie zakázať protesty zdravotníkov, policajtov a hasičov. Ostatné profesie môžu podľa beninského lídra štrajkovať maximálne desať dní ročne.
„Je pravdou, že z hľadiska úspechov demokracie ide o krok späť, ale viete, že nemám ambície vyrovnať sa v jej výdobytkoch Francúzsku,“ nechal sa počuť Talon a dodal, že slobody v západných krajinách hraničia s anarchiou.
Ako príklad „agresívnych požiadaviek“ uviedol Talon miestami násilné protesty tzv. žltých viest, ktoré pred tromi rokmi otriasli Francúzskom. Práve prostredníctvom takýchto požiadaviek môžu podľa beninského vodcu jednotlivci obmedziť právo demokraticky zvoleného vodcu konať nezávisle.
Bezprostredným predchodcom dnešného Beninu bolo kráľovstvo Dahome, založené roku 1625. V roku 1894 obsadili celú krajinu Francúzi.
Roku 1958 získalo Dahome štatút autonómnej republiky a 1. augusta 1960 potom úplnú nezávislosť. Bývalá francúzska kolónia Dahome zmenila 1. decembra 1975 názov na Beninskú ľudovú republiku a v roku 1990 na Beninskú republiku.