Azerbajdžan vďaka sprostredkovateľskému úsiliu USA prepustil 17 arménskych vojnových zajatcov. Oznámil to arménsky premiér Nikol Pašinjan, ktorého v stredu citovala agentúra AFP.
Azerbajdžan prepustil vojnových zajatcov
,,Veľmi si cením úsilie Spojených štátov pri sprostredkovaní návratu 17 našich zajatých vojakov," napísal v utorok na Twitteri Pašinjan, ktorý v tejto súvislosti vyjadril nádej, že sa podarí dosiahnuť pokrok aj pri riešení ďalších humanitárnych otázok a mierovom urovnaní sporov v regióne.
Angažovanie sa Washingtonu pri prepustení arménskych zajatcov podľa AFP poukazuje na rastúci vplyv Západu v nepokojnom kaukazskom regióne, kde Rusko po desaťročiach prichádza o svoje dominantné postavenie.
Moskva je v dôsledku vojenskej invázie na Ukrajinu medzinárodne izolovaná, vedúcu úlohu pri sprostredkovávaní normalizačného procesu medzi Arménskom a Azerbajdžanom preto prevzali Spojené štáty a EÚ, píše AFP.
Dve vojny o územie
EÚ 31. augusta sprostredkovala stretnutie medzi arménskym premiérom Pašinjanom a azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom v Bruseli. Následne sa 20. septembra stretli šéfovia diplomacií oboch krajín na rozhovoroch v New Yorku sprostredkovaných americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom.
V nedeľu 3. októbra sa šéfovia diplomacií Arménska a Azerbajdžanu opäť stretli v Ženeve, kde diskutovali o budúcej mierovej dohode. Následne v utorok, keď Pašinjan ohlásil prepustenie arménskych zajatcov, absolvovali spoločný telefonát s Blinkenom.
Arménsko a Azerbajdžan viedli už dve vojny o územie Náhorného Karabachu - jednu v roku 1990 a druhú v roku 2020. Začiatkom septembra 2022 prepukli medzi oboma krajinami opäť ťažké boje, ktoré si vyžiadali vyše 280 obetí a zastavilo ich až prímerie sprostredkované USA.
Predchádzajúcu dohodu o prímerí z roku 2020 sprostredkovalo Rusko, ako dlhodobý hegemón v tomto regióne.
