Ruský parlament posúdi iniciatívu komunistických poslancov, ktorí chcú prezidenta Vladimira Putina požiadať, aby oficiálne uznal separatistické proruské republiky na východe Ukrajine ako „samostatné, nezávislé a suverénne štáty". V piatok o tom podľa tom agentúry Interfax informoval Viačeslav Volodin, predseda Štátnej dumy, dolnej komory parlamentu.
Peskov je opatrný
„Teraz, keď je situácia taká napätá a taká citlivá, je veľmi dôležité vyhnúť sa akýmkoľvek krokom, ktoré by mohli vyvolať zvýšenie tohto napätia," povedal Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Volodin: NATO chce okupovať Ukrajinu
Volodin na sieti Twitter napísal, že ide o „vážnu a zodpovednú" záležitosť. Preto bude podľa neho vhodné, aby sa na budúci týždeň uskutočnili konzultácie s predsedami poslaneckých klubov a v závislosti od ich výsledku by zasadlo predsedníctvo Dumy.
Vo svojom príspevku Volodin ďalej obvinil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že ignoruje mierové dohody uzavreté v roku 2015 v Minsku, týkajúce sa spôsobov urovnania konfliktu v Donbase. Volodin tiež tvrdí, že „NATO chce okupovať Ukrajinu".
Na základe toho konštatuje, že „jedno aj druhé sa môže zmeniť na tragédiu. Toto nesmieme dovoliť".
„Jedno je jasné: treba hľadať riešenia na zaistenie bezpečnosti našich občanov a krajanov v DĽR a LĽR," uviedol Volodin.
Nezávislosť Abcházska a Južného Osetska Rusi uznali
Návrh komunistických poslancov prišiel v čase, keď Západ obviňuje Rusko z plánovania invázie na Ukrajinu a Moskva výmenou za deeskaláciu požaduje bezpečnostné záruky od NATO.
Agentúra AFP pripomenula, že Rusko v roku 2008 po krátkej vojne s Gruzínskom uznala nezávislosť dvoch jeho odštiepeneckých regiónov - Abcházska a Južného Osetska.
Putin v roku 2019 podpísal výnos o zjednodušení vydávania ruských dokladov pre obyvateľov Doneckej a Luhanskej oblasti. Ich držiteľmi je viac ako 600-tisíc ľudí žijúcich v Donbase, informovala v júli minulého roka agentúra Interfax.
Kyjev a proruskí separatisti sa navzájom obviňujú z vyzbrojovania
Ukrajina a samozvaná Donecká ľudová republika sa navzájom obvinili z vyzbrojovania a príprav na vojenský konflikt. Podľa AFP Hlavná správa rozviedky ukrajinského ministerstva obrany obvinila Rusko, že „naďalej navyšuje vojenské kapacity" proruských separatistov a od začiatku januára im dodala "viaceré tanky, delostrelecké a iné zbrane, ako aj palivo a muníciu pre delostrelectvo a mínomety".
TASS zasa uviedol, že vojenské velenie DĽR v piatok deklarovalo, že má informácie o dodávkach protitankových systémov zo Západu pre ukrajinskú armádu. V súvislosti s tým popredný veliteľ milícií DĽR Eduard Basurin v piatok vyzval Západ, aby prestal Ukrajine dodávať ničivé zbrane.
TASS s odvolaním sa na medializované správy informoval, že Británia dodala Kyjevu ľahké protitankové systémy NLAW vyvinuté vo Švédsku, do ktorých sa používajú riadené strely s maximálnym dosahom až jeden kilometer. Ako poznamenal Basurin, presun ničivých zbraní a práporov, v ktorých sú aj radikálni ukrajinskí nacionalisti, do Donbasu „potvrdzuje skutočnosť, že Kyjev sa pripravuje na aktívne nepriateľské akcie".
Moskva žiada, aby sa vojská NATO stiahli z Rumunska a Bulharska
Z Ruska medzičasom prišlo aj ďalšie vyhlásenie, v ktorom Moskva žiada odchod „zahraničných síl, techniky a zbraní" zo všetkých krajín, ktoré neboli členmi NATO pred rokom 1997 – vrátane Bulharska a Rumunska, napísala agentúra AFP.
Stretnutie šéfov diplomacií
Šéfovia diplomacií USA a Ruska sa stretli v Ženeve uprostred obáv, že Moskva by mohla podniknúť inváziu na Ukrajinu. Kremeľ prípadný útok popiera, avšak tvrdí, že by mohol podniknúť „bližšie nešpecifikované vojenské akcie", ak nebude splnený zoznam požiadaviek vrátane prísľubu Severoatlantickej aliancie, že nikdy neprijme za svojho člena Ukrajinu.
Šéf americkej diplomacie povedal, že USA sú odhodlané „ísť cestou diplomacie a dialógu". Lavrov na začiatku rozhovorov vyhlásil, že „prelom" od tohto stretnutia neočakáva.
„Neočakávam prelom, ale očakávam reakciu na návrhy Ruska. Naše bezpečnostné návrhy sú mimoriadne konkrétne a očakávame preto rovnako konkrétne odpovede," vyhlásil Lavrov na úvod stretnutia.
„Máte pravdu (Sergej). Ani my neočakávame, že tu dnes vyriešime naše nezhody. Ale dúfam a očakávam, že môžeme otestovať, či cesta diplomacie a dialógu zostane otvorená. Sme odhodlaní kráčať po tejto ceste a mierumilovne riešiť naše nezhody," povedal Blinken.
Ďalšie dôležité správy
