Voličská základňa D. Trumpa, ktorá ho pri posledných voľbách v roku 2016 posadila do prezidentského kresla, sa koncentruje najmä v predmestských a vidieckych oblastiach Spojených štátov. Nezanedbateľnú podporu dostal D. Trump od štátov, ktorých hospodárstvo stojí na priemyselnej a poľnohospodárskej výrobe. Tu sa ukazuje prvý problém.
Obchodná vojna s Čínou
Obchodná dohoda s Čínou je v nedohľadne, možno vznikne až v období administratívy nového prezidenta. Prebiehajúca obchodná vojna medzi oboma krajinami najviac zasahuje práve priemyselne a poľnohospodársky zamerané americké štáty a tým aj zásadný okruh voličov D. Trumpa.
Čína nedávno uviedla, že v reakcii na slová D. Trumpa o zvyšovaní výšky ciel na čínske výrobky v hodnote 300 miliónov dolárov, pozastaví všetok dovoz amerických poľnohospodárskych výrobkov. Washington ešte predtým obvinil Peking, že nedodržiava svoje záväzky, ktoré spočívajú v tom, že Čína mala od USA odkúpiť niekoľko miliónov ton sójových bôbov.
Pre tisícky poľnohospodárov a potenciálnych voličov D. Trumpa, ktorí sa snažia o prežitie, je to viac ako znepokojivá správa. Ak si chce súčasný americký prezident udržať relevantné šance na víťazstvo v budúcoročných voľbách, mal by sa pokúsiť situáciu s Čínou vyriešiť. D. Trump však robí presný opak. Napätie medzi krajinami zvyšuje, čo Čína označuje za šikanovanie a ekonomický terorizmus.
Spolu s nádejou na urovnanie americko-čínskych vzťahov a ukončenie obchodnej vojny padajú aj nádeje D. Trumpa na zopakovanie si svojho pôsobenia v prezidentskom úrade. D. Trump má však samozrejme stále k dispozícii 15 mesiacov, počas ktorých by jeho dosluhujúca administratíva mohla prísť s rýchlym riešením a dohodu s Čínou aspoň v nejakej provizórnej forme nakoniec uzatvoriť.
Zahraničné vzťahy
Oponenti D. Trumpa varujú, že voľby v roku 2020 by sa mohli niesť v znamení nových ruských hackerských útokov. Tvrdia to aj napriek tomu, že tím vyšetrovateľov pod vedením Roberta Muellera nenašiel žiadne hmatateľné dôkazy hovoriace o tom, že D. Trump pred voľbami v roku 2016 skutočne spolupracoval s ruskými spravodajskými službami. Napriek absencii priamych dôkazov sa im túto tému darí naďalej udržiavať pri živote.
Úplne inak by mohlo byť posudzované odstúpenie D. Trumpa od Parížskej klimatickej dohody v roku 2017 či odstúpenie od iránskej jadrovej dohody v roku 2018. Tieto témy však nehrajú u skalných voličov D. Trumpa či republikánov vo všeobecnosti významnejšiu úlohu. Niektorí z nich mohli tieto rozhodnutia privítať ako ukážku podčiarknutia suverenity Spojených štátov.
Čo je však dôležitejšie, jednou z predvolebných tém kampane D. Trumpa bolo stiahnutie amerických vojakov z Afganistanu. Túto tému znova otvoril len nedávno, niekoľko mesiacov pred novými voľbami. Pre Američanov sú konflikty vedené v zahraničí chúlostivou témou, ktorá sa stretáva so súhlasom rovnako často ako s ostrým nesúhlasom. S výrazne negatívnym podtónom sa ozýva hlas verejnosti v prípadoch, kedy v bojových misiách umierajú americkí vojaci a v Afganistane od začiatku konfliktu zomrelo viac ako 2000 Američanov. Nehovoriac o tom, že Američania môžu z tejto vojny vyjsť s podobnou potupou ako tomu bolo vo Vietname.
Napriek svojej kritike, v ktorej zdôrazňuje zbytočné straty na životoch a zbytočne premrhané peniaze, D. Trump zrejme nenabral dostatok sily k tomu, aby vojakov z oblasti skutočne odvolal.
Súčasný prezident si veľa nových priateľov a podporovateľov neurobil ani po tom, ako nedávno tvrdošijne trval na nutnosti predaja zbraní Saudskej Arábii, ktorá ich používa v jemenskom konflikte. D. Trump prelomil veto Kongresu, ktorý predaj zbraní blokoval. Americký Kongres odmietol predaj zbraní so slovami, že sa nemieni podieľať na krviprelievaní v Jemene. D. Trump sa tak rozbehol hlavou proti múru v snahe vyjsť v ústrety svojmu regionálnemu partnerovi.
Nevôľa k zbraňovej reforme
Rovnako to najmä v poslednom týždni vrie aj na domácej pôde. Masové útoky, ktoré počas krátkeho časového obdobia v amerických uliciach zobrali život viac ako 30 ľuďom, vyvolávajú tlak smerujúci k realizácii zbraňovej reformy. D. Trump sa k reforme zákonov, ktoré by sprísňovali predaj zbraní, stavia odmietavo. Miesto toho hovorí, že za masovými útokmi stoja individuálne zlyhania jedinca v podobe nenávisti a taktiež duševné poruchy.
Narastá počet prípadov, ktoré sú označované termínom domáci terorizmus. Od roku 2002 zabil domáci terorizmus v USA viac ľudí ako al-Káida a Islamský štát dohromady. Výraznú zbraňovú reformu si prajú najmä ženy. Odmietavý postoj D. Trumpa bude mať s veľkou istotou negatívnu sugesciu na ženy – voličky.
Niektoré zásadné zlyhania alebo nesprávne rozhodnutia D. Trumpa počas výkonu jeho mandátu určite ukroja z hlasov, ktorými disponuje jadro jeho voličov. V každom prípade budú musieť republikáni na čele s D. Trumpom znova osloviť voličov žijúcich mimo veľkých miest a tých, ktorý sa zaoberajú poľnohospodárskou činnosťou prevažne na svojich farmách. Mnohé hlasy sklamanej časti republikánov však stratí.
