Nadchádzajúce parlamentné voľby v Nemecku budú kľúčové nielen pre samotnú krajinu, ale aj pre stabilitu Európskej únie. Myslia si to ekonómovia, ktorých na fóre The European House - Ambrosetti oslovila televízia CNBC.
Niektorí sa tiež domnievajú, že podľa toho, ako voľby dopadnú, je v hre aj možnosť, že dvadsaťsedmička únijných krajín už zostane pri spoločných dlhopisoch. Tie pritom výnimočne zaviedli pre koronakrízu.
Víťaz nie je istý
„Nie sú to normálne voľby," poznamenal šéf Inštitútu Walter Eucken Lars Feld. „Nemáme úradujúceho kandidáta, nemáme nikoho, kto by obhajoval funkciu, a preto majú všetci šancu stať sa kancelárom," dodal. Súčasná kancelárka Angela Merkelová je vo funkcii viac ako 15 rokov a znovu už nekandiduje.
Voľby sa v Nemecku konajú 26. septembra a prieskumy verejnej mienky žiadny jednoznačný výsledok nenaznačujú. Naopak sa zdá, že potenciálnych koalícií by po voľbách mohlo byť viac.
Na začiatku predvolebnej kampane sa zdalo, že nástupca Merkelovej Armin Laschet ako šéf konzervatívnej strany smeruje k tomu, aby sa stal budúcim kancelárom.
Potom sa ale na viacerých frontoch stretol s rastúcou konkurenciou ďalších kandidátov. Najprv to bolo zvolenie Annalen Baerbockovej ako kandidátky Zelených, neskôr Olafa Scholza zo sociálnej demokracie (SPD), ktorý je teraz ministrom financií.
V prvej televíznej debate pred nemeckými voľbami zvíťazil u divákov kandidát SPD Scholz
Najnovšie prieskumy ukazujú, že teraz by voľby vyhrala Scholzova SPD so ziskom 24 percent odovzdaných hlasov, za ňou by s 21 percentami bola konzervatívna aliancia CDU / CSU, zatiaľ čo Zelení by so 17 percentami skončili tretí.
Politickí experti upozorňujú, že vzhľadom na terajšie preferencie možno uvažovať minimálne o troch rôznych vládnych koalíciách.
Nemecko má v EÚ najväčšiu ekonomiku
„Možno to teraz tiež potrvá tri, štyri alebo päť mesiacov, pretože budeme mať koalíciu troch strán a dať ich dohromady nebude ľahké," povedal Feld o povolebných vyjednávaniach. Dodal, že až tento proces bude pri konci, „budeme mať nového kancelára a znovu bude aj stabilita".
Politická stabilita v Nemecku pritom nie je dôležitá len pre samotnú krajinu, ale aj pre širšiu Európsku úniu. Nemecko má v EÚ najväčšiu ekonomiku a má aj značný vplyv na politické smerovanie celého bloku 27 členských štátov.
„Má to rozhodne absolútne zásadnú dôležitosť," povedal šéf ekonomického fóra The European House - Ambrosetti Valerio De Molli. „V nemeckej vláde potrebujeme jednoznačnú stabilitu, aby pokročili a udržali v Európe tú dynamiku, ktorá je teraz veľmi silná," dodal.
Armin Laschet má našliapnuté byť nemeckým kancelárom, Merkelová o ňom nepochybuje
Budúcnosť koronadlhopisov je nejasná
Nemecko bolo jednou z vedúcich síl v minulom rozhodnutí vydať spoločné európske dlhopisy, a podporiť tak úniu v kríze vyvolanej pandémiou. „Všetci si uvedomili tú ohromnú moc Európy a Európskej komisie, napriek mnohým tým byrokratickým prekážkam a ťažkostiam, ktoré pretrvávajú," pripomenul De Molli okamih, kedy sa únia rozhodla pre spoločné dlhopisy.
„Ten plán nazvaný Next Generation EÚ prišiel s neuveriteľnou rýchlosťou a v neuveriteľných rozmeroch," dodal.
Spomínaný plán, ktorému sa niekedy hovorí Next Generation EÚ a niekedy len „koronadlhopisy", má na obnovu únijnej ekonomiky pomôcť zabezpečiť až 800 miliárd eur. S prideľovaním peňazí jednotlivým krajinám sa už začalo.
S myšlienkou spoločných dlhopisov naprieč EÚ sa vždy spájali kontroverzie, skepticky sa k nim stavajú hlavne konzervatívnejšie štáty, ktorým sa nechce podporovať tie veľmi zadlžené. Váhavosť ale nakoniec prevalcovala pandémia a jej dopady na únijnú ekonomiku.
Vznik spoločných únijných dlhopisov potom priviedol mnoho ľudí k otázke, či ide o jednorazovú záležitosť, alebo či je EÚ pripravená použiť rovnaký postup aj v budúcnosti, ak to bude potrebné.
„Keď tu bude vláda na čele s Olafom Scholzom a v koalícii so Zelenými a ľavicou, potom je dosť pravdepodobné, že tieto európske 'koronadlhopisy' už zostanú navždy a že budeme mať aj dlhšiu dobu možnosť vydávať štátne dlhopisy na úrovni EÚ," domnieva sa Feld. Jedným dychom ale dodal, že sami Nemci si nemyslia, že by to bolo užitočné.
