Lotyšská premiérka Laimdota Straujumaová. Zdroj: SITA/AP
Z 1,5 milióna oprávnených voličov prišlo k hlasovacím urnám necelých 59 percent. Voľby boli výrazne ovplyvnené obavami z politiky ruského suseda voči Ukrajine, čo presunulo záujem voličov od ekonomiky k otázkam bezpečnosti.
Víťazstvo vládnej koalície už naznačovali sobotňajšie prieskumy medzi voličmi odchádzajúcimi z volebných miestností. Podľa tejto sondáže by mala koalícia okolo 63 percent a strana Jednota premiérky Straujumaovej takmer 24 percent hlasov, kým opozičné Centrum harmónie by malo podporu 21,6 percenta opýtaných. Po sčítaní hlasov z 95 percent volebných miestností je však jasné, že zisk vládnej koalície bude o päť percent nižší a že najsilnejšou stranou bude proruská opozícia.
Podľa volebnej komisie má sociálnodemokratické Centrum harmónie vyše 23 percent hlasov, za ktorým Straujumaovej Jednota zaostala s 21,6 percentom hlasov. Proruská strana však očividne nedokáže nájsť koaličných partnerov, aby si zabezpečila parlamentnú väčšinu. Tú si totiž s pohodlnými 58 percentami hlasov udržal vládny blok.
Popularitu vládnej koalície pritom podkopali roky tvrdej úspornej politiky vynútenej globálnou finančnou krízou. Tohtoročná kríza na Ukrajine však náladu v krajine so silnou ruskou menšinou zmenila a vyvolala medzi Lotyšmi obavy zo zámerov Ruska v Pobaltí. Vláda na to reagovala zvýšením výdavkov na obranu a spojila sa s oboma susednými pobaltskými krajinami v tlaku na zvýšenie prítomnosti NATO v regióne.
„Tieto voľby sú kvôli tomu, čo sa deje na Ukrajine, iné ako tie minulé,“ povedala podľa agentúry Reuters premiérka Straujumaová po odovzdaní svojho hlasu. „Situácia tam opäť eskaluje a ľudia majú strach z ďalšieho vývoja, pretože máme hranice s Ruskom,“ dodala.
Z dvoch miliónov obyvateľov pobaltskej republiky má právo hlasovať asi 1,5 milióna voličov. Medzi nich však nepatrí okolo 320-tisíc Rusov, ktorí po odtrhnutí Lotyšska od Sovietskeho zväzu prišli o občianstvo.
Krajinu v roku 2008 výrazne zasiahla globálna úverová kríza, čo ju prinútilo požiadať o medzinárodnú pomoc a prijať drastické úsporné opatrenia. V súčasnosti však lotyšská ekonomika patrí opäť medzi najrýchlejšie rastúce v Európe a uvádza sa ako príklad úspešného fungovania úspornej politiky. Tento rok sa Lotyšsko stalo osemnástym členom eurozóny.
