RE tak podľa všetkého ťažila z veľkých obáv voličstva pred susedným Ruskom kvôli jeho agresívnej politike voči Ukrajine. Centristi, ktorí sa usilujú o blízke vzťahy s Ruskom, boli s reformistami doterajším favoritom volieb, dokonca s možnými nádejami na víťazstvo.
S 15,2 percenta hlasov sú tretí vládni sociálni demokrati (SDE) vedení súčasným ministrom obrany Svenom Mikserom. Štvrtá je konzervatívna strana Res Publica a Vlasť (IRL) s 13,7 percenta. V 101-člennom parlamente bude mať RE 30 kresiel a SDE 15, teda spolu 45, čo nestačí na vytvorenie vládnej koalície. Doteraz mali obe stranu spolu 52 kresiel.
Na nadpolovičnú väčšinu najmenej 51 poslancov potrebujú obe strany ešte jedného koaličného partnera. IRL bude mať 14 kresiel. Do parlamentu sa dostávajú ešte slobodní demokrati s 8,7 percentami hlasov a ôsmimi poslancami a konzervatívni ľudovci s 8,1 percentami a siedmimi poslancami.
Volebná účasť bola 63,7 percenta voličov, teda vyše 580-tisíc ľudí z 1,3 milióna obyvateľov, čo je o 0,2 percenta viac ako v predchádzajúcich voľbách v roku 2011. Zvláštnosťou volieb bolo opäť internetové hlasovanie, ktoré využilo vyše 177-tisíc voličov, čo je takmer tretina hlasujúcich. Z nich reformistov volilo 37,5 percenta, kým centristov len 6,9 percenta ľudí.
Pred štyrmi rokmi zvíťazili vo voľbách reformisti s 28,6 percenta hlasov a 33 mandátmi, druhí centristi mali 23,3 percenta a 26 mandátov. Teraz si polepšili o jedno kreslo. IRL bola tretia s vyše 20 percentami a sociálni demokrati štvrtí so 17 percentami hlasov.
Centristov vedených starostom metropoly Talinnu Edgarom Savisaarom podporuje väčšina etnických Rusov, ktorých v Estónsku žije 330-tisíc. Okolo 80-tisíc z nich však nemá estónsky pas, preto nemôžu hlasovať.
