Ukazuje to napríklad video, kde volebné komisárky do urny počas nedeľného volebného dňa svojvoľne vhadzovali neidentifikované hlasovacie lístky navyše. Pozorovatelia z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) tiež zhodnotili, že prezidentské voľby neposkytovali medzi kandidátmi skutočný výber, citujúc znemožnenie kandidatúry hlavnému rivalovi Vladimira Putina Alexejovi Navaľnému.
V niekoľkých okrskoch zmanipulované voľby však neznamenajú, že obľúbený V. Putin by ich v celom Rusku nevyhral aj bez obštrukcií. Bez uplácania rôznymi firemnými darčekmi od štátnych firiem a nátlakov na volebnú účasť by sa volieb zúčastnilo zrejme len o niekoľko percentuálnych bodov menej voličov (účasť dosiahla 67,5 percenta). Rovnako volebný zisk súčasného (a budúceho) ruského prezidenta, ktorý oficiálne dosiahol 76,7 percenta hlasov, by bol pravdepodobne len o niečo málo nižší.
Slobodné a férové voľby sú však len jednou charakteristikou fungujúcej demokracie. Ďalšími sú dodržiavanie základných ľudských práv, ktoré musia platiť bez ohľadu na to, či sa voliacej väčšine páčia, alebo nie.
Ale aj slobodné médiá, ktoré zabezpečujú voľnú politickú súťaž myšlienok a informácií. Nízku (a klesajúcu) kvalitu demokracie v Rusku ukazujú všetky tri hlavné používané indexy: z dielne Freedom House, Economist Intelligence Unit aj takzvaný index Polity.
V indexe demokracie medzi spodnou štvrtinou krajín sveta Zdroj: Economist Intelligence Unit
V hodnotení analytickej jednotky britského magazínu The Economist (Economist Intelligence Unit, graf hore) je Ruská federácia autoritárskym režimom. V indexe demokracie je na 135. mieste medzi Rwandou a Zimbabwe. V slobode médií je Rusko až na 139. mieste, keď štát a jeho prostredníci ovládajú všetky hlavné televízne kanály. Kritici ruskej vojenskej invázie do Ukrajiny sú uväzňovaní za „extrémizmus“. Vlani boli v Rusku tiež zabití dvaja novinári.
Americká nezisková organizácia Freedom House zaraďuje Rusko medzi neslobodné krajiny, keďže Moskva v politických a občianskych slobodách dosahuje len 20 bodov zo 100. Aj preto, že miestny politický systém koncentruje moc v rukách prezidenta V. Putina, ktorému slúžia aj lojálne bezpečnostné zložky a súdy, ktoré by mali byť nezávislé. Mediálne prostredie je v krajine ovládané a voľby manipulované, dodáva think tank.
Napokon akademikmi používaný európsky Polity IV index dáva demokracii v Rusku 5 bodov z 10, pričom od nástupu V. Putina do úradu sa táto úroveň o jeden bod zhoršila. Počas 90. rokov za vlád Borisa Jeľcina však dosahovala ešte nižšie hodnoty. Na porovnanie, často kritizované Slovensko od roku 2006 dosahuje plnú desiatku bodov.
