Vojna na Ukrajine nie je iba o Ukrajine. V očiach ruského prezidenta Vladimira Putina ide sčasti aj o vojnu proti Západu a slobodným spoločnostiam, ktoré tu prekvitajú, píše pre The Economist bývalý generálny tajomník NATO George Robertson.
Vo svojom článku si spomína na summit medzi NATO a Ruskom z roku 2002, ktorému spolu s Putinom predsedal. Robertson vtedy ešte stále veril, že Rusko si praje stať sa členom Aliancie a hodiť studenú vojnu za hlavu. Nebol v tom sám a jeho presvedčenie zdieľali dokonca aj lídri 19 členských štátov NATO.
„Ukrajina je zvrchovaným, nezávislým národným štátom a o svojej ceste k mieru a bezpečnosti rozhodne sama,“ povedal vtedy Putin bok po boku Robertsona. „Z konfrontácie medzi nami a zvyškom sveta nevzišlo nič dobrého. Nič sme ňou nezískali,“ podelil sa ruský prezident s účastníkmi summitu o svoju analýzu zahraničnej politiky Ruska.
Nádej sa rozplynula
Putinov čoraz osobnejší nacionalizmus podkopal ruské šance na spoluprácu, ktorá je tmelom Aliancie. Robertson vyjadril ľútosť, že vtedy nedal na slová jedného z ruských predstaviteľov, podľa ktorého je Rusko „cintorínom dobrých úmyslov“. Putin napadol západné hodnoty, spôsob života a demokratický mier.
Ruský prezident vedie nový druh vojny – hybridnú, mnohostrannú, tajnú a zákernú. Aj napriek tomu stále ide o vojnu, a preto je čas sa zobudiť a začať vnímať vážnosť celej tejto situácie, konštatuje Robertson.
Putin svoju pozíciu upevňuje dezinformáciami, zásahmi do volieb, korupciou, organizovaným zločinom, atentátmi mimo ruského územia, narúšaním dodávateľských reťazcov a kybernetickými útokmi. Niektoré z týchto činností sú až príliš okaté, no väčšina prebieha sofistikovanejšie.
Robertson sa preto zamýšľa, prečo sa Západ tvári, že preň Rusko nepredstavuje žiadnu hrozbu. Západní spojenci na ruskú agresiu reagovali sankciami či finančnou a vojenskou podporou Ukrajiny, pripomína bývalý šéf NATO a dodáva, že táto zmierlivá odpoveď na Putinovo vojnové ťaženie ich v konečnom dôsledku môže poškodiť a skompromitovať.
Ruský útok na liberálne hodnoty bude Západ stáť veľa úsilia.
Západ má pred sebou veľa práce
Spojenci NATO musia podľa Robertsona v prvom rade zastrašiť Putina. Ak ruský prezident na Ukrajine vyhrá, tak sa tam jeho vojnové ťaženie určite nezastaví. Západ preto musí urýchliť dodávanie zbraní a munície do predných línií, aby si Putin uvedomil, že sa prepočítal.
Ďalším krokom je postaviť sa jadrovým vyhrážkam Kremľa, o ktorých hovorí s nebezpečnou ľahkosťou. Medzinárodne uznané hranice Ruska sa nestali terčom útokov a tak ich ochrana nie je potrebná. Podľa ruskej jadrovej doktríny totiž môže k odpovedi jadrovými zbraňami dôjsť len v tomto prípade. Vojna na Ukrajine je Putinovým dielom, pripomína Robertson,
Do tretice sa Západ musí zbaviť svojej závislosti od ruského plynu a obilia. V roku 2020 bolo Rusko najväčším vývozcom obilia a postaralo sa o zhruba jednu pätinu celkového svetového vývozu.
Ďalej je podľa Robertsona potrebné pripomenúť krajinám globálneho Juhu, že násilné posúvanie hraníc nie je iba európskym regionálnym sporom. Západ v tejto vojne musí konať rozhodnejšie a skrátiť rozhodovacie procesy.
Krajiny NATO teda musia ochraňovať svoje slabiny, ktoré Putin zneužíva na dennej báze, zhrnul na záver Robertson, podľa ktorého bude ruský prezident v tomto trende pokračovať dovtedy, kým s tým Západ niečo neurobí.
Ďalšie dôležité správy
