Ide o vzácny jav, keď jeden rok úplne pretvorí národnú identitu človeka, no rok 2022 pre Rusov takým bol, píše pre Bloomberg Leonid Beršidskij, ktorý sám pochádza z Ruska.
Vojna, ktorú na Ukrajine spustil ruský prezident Vladimir Putin, bude mať nezvrátiteľné a nezmazateľné následky pre milióny Rusov a miesto Ruska vo svete.
Kríza identity
Ľuďom zvonka sa ruská národná identita sformovaná v postsovietskom období už dlhodobo javí slabá a protirečivá.
„Rusko sa snaží rozhodnúť, či je národným štátom alebo nádejným impériom, a kým túto základnú otázku nevyrieši, tak budú konflikty, akým je ten na Ukrajine, v rôznych formách pokračovať,“ predpovedal len dva dni pred začiatkom ruskej invázie bývalý švédsky premiér Carl Bildt.
Súčasná vojna však veľmi k vyriešeniu tohto konfliktu ruského sebaurčenia neprispela. Skôr sa podľa Beršidského zdá, že Rusov rozdelila prinajmenšom na päť táborov.
Dva z nich majú provojnové postoje a tak môžu svoju propagandu voľne šíriť medzi domácim obyvateľstvom. Zvyšné tri to také ľahké nemajú.
Stúpenci vojny
Stúpenci prvého tábora sa stotožňujú skôr s ruským štátom, než s ruským etnikom. Podľa Beršidského sem patrí aj sám ruský prezident, ktorý vo svojom marcovom prejave priblížil, že aj keď je z etnického hľadiska Rusom, tak sa vďaka príbehom o vojenskom hrdinstve cíti byť súčasťou akéhokoľvek a všetkých početných etník Ruska.
Druhým táborom je takzvané „úprimné národné hnutie“. Jeho predstavitelia kladú dôraz na príslušnosť k ruskému etniku a odmietajú ruský štát či provládne elity, ktoré sú na ich vkus príliš kozmopolitné a neruské. Do tohto tábora patri ľudia ako Igor Strelkov. Beršidskij pre zaujímavosť dodáva, že najobľúbenejším obetným baránkom týchto ľudí je ruský minister obrany Sergej Šojgu, ktorý je etnickým Tuvincom.
Obe tieto skupiny však považujú vojnu na Ukrajine za niečo prirodzené, neodvrátiteľné a čo sa skončí ruským víťazstvom. Ukrajinci sú možno Rusom etnicky aj kultúrne blízki, no v týchto táboroch sú aj tak považovaní za nepriateľov.
Večná hanba?
Zvyšné tri tábory sú proti invázii na Ukrajinu následkom čoho sú ich zástupcovia v Rusku utlačovaní či z krajiny dokonca vytláčaní.
Iba ten najmenší z nich v tom má z morálneho hľadiska jasno. Skladá sa totiž z protivojnových aktivistov, ktorí sa stotožňujú s myšlienkou o lepšom Rusku a lepšej budúcnosti. Preto sa v krajine rozhodli zostať a tvrdo za toto svoje presvedčenie bojujú aj napriek tomu, že často skončia vo väzení. Do tejto skupiny patrí napríklad uväznený ruský opozičný politik Alexej Navaľnyj a autor ju považuje za tú najstatočnejšiu.
Zvyšné dve skupiny tvoria buď ľudia, ktorí z Ruska emigrovali, alebo ostali v Rusku a emigrovali „interne“ v rámci územia krajiny. Týchto ľudí sú milióny a majú podobné zmýšľanie ako Navaľnyj.
Väčšina z nich trpí poruchou identity, pretože nerozumejú, kým sú. Sú totiž nútení zladiť svoju „ruskosť“ s politikou Moskvy, z ktorej sú zhnusení. Títo ľudia sa nerozhodujú a nekonajú na základe domnienok o sebe samých, ale na základe vonkajších okolností.
Väčšinu týchto ľudí ďalej možno podľa Beršidského rozdeliť na dve skupiny – tých, ktorí čakajú na záchranu, a tých, ktorí sa rozhodli pohnúť ďalej.
Dodáva, že pocit hanby v ich srdciach je však skutočný a do konca roka 2022 sa stane súčasťou ich sebaurčenia. Víťazstvo Ruska tento pocit nezmaže, no porážka ho tiež už viac nezhorší. „Nehanbíme sa za to, kým sme, ale za to, čím sa stala naša krajina,“ uzatvára autor.
Ďalšie dôležité správy
