Vojna na Ukrajine odhaľuje pretrvávajúci vplyv Kremľa v Bulharsku

„Nestojme rozdelení. Nastal čas povedať, že Bulharsko je jednotné," vyhlásil premiér Kiril Petkov pred davom zhromaždeným pri pamätníku Šipka 3. marca, keď si Bulhari pripomínajú koniec stáročnej osmanskej nadvlády. V reakcii na to skupina proruských sympatizantov a krajne pravicových stúpencov, z ktorých niektorí mávali ruskými vlajkami a skandovali „Rusko", vypískala jeho výzvu na jednotu a dokonca po ňom hádzala snehové gule, píše pre portál Politico Europe Boryana  Dzhambazová.

Pamätník Šipka sa nachádza v horskom priesmyku, historickom bojisku počas rusko-tureckej vojny, kde ruská armáda s pomocou bulharských dobrovoľníkov v lete 1877 odrazila veľký útok Osmanov. Napriek výzvam bojkotovať tento sviatok zo solidarity s Ukrajinou, pretože sa často považuje za pripomienku úzkych väzieb medzi Moskvou a Sofiou, sa Petkov vydal na túru na vrchol, kde ho privítali len snehové gule.

Bulharská dvojrola alias balans medzi Západom a Východom

Bulharsko hrá už roky opatrnú dvojrolu, snaží sa balansovať medzi Východom a Západom a nerozhnevať si Moskvu. Zatiaľ čo ruská invázia na Ukrajinu 24. februára zjednotila Európu v odsúdení vojny, konflikt vyostril staré rozpory v bulharskej politike a spoločnosti.

Len niekoľko dní po začatí bojov na Ukrajine musel Petkov prepustiť svojho ministra obrany - bývalého brigádneho generála -, ktorý opísal konflikt ako „operáciu" a nie „vojnu" a navrhol, aby Bulharsko zostalo neutrálne, hoci je členom NATO. Hoci sa Petkov v decembri dostal k moci s prísľubom, že sa bude prikláňať viac na Západ, stále musí vládnuť v koalícii so Socialistickou stranou - nástupcami bývalých komunistov napojených na Moskvu - ktorá sa vyhýba sankciám voči Putinovi.

A aby toho pre nového lídra nebolo málo, Bulharsko je zaplavené proruskými dezinformáciami, ktoré vinu za inváziu na Ukrajinu pripisujú Spojeným štátom. Pri riešení vzťahov s Moskvou, ako aj s vlastným ľudom, sa Petkov pohybuje v labyrinte.

Šestnásta republika Sovietskeho zväzu

Vzťahy medzi Ruskom a Bulharskom, mimochodom členským štátom EÚ a NATO, sú hlboké. Krajiny spájajú historické, náboženské a kultúrne väzby. Počas komunizmu viedlo mimoriadne úzke spojenectvo Bulharska s Moskvou k tomu, že bolo prezývané „šestnásta republika" Sovietskeho zväzu. Dokonca aj po páde železnej opony zostalo súčasťou bulharského politického establišmentu mnoho ľudí spojených so starým poriadkom a jeho tajnými službami. Robustná korupcia na vysokých postoch a oligarchické väzby na vládu umožnili Moskve tieto väzby ďalej využívať.

Vzhľadom na vplyv Ruska v Bulharsku niektorí považujú túto balkánsku krajinu za trójskeho koňa Moskvy v EÚ.

„Úroveň ruského vplyvu v Bulharsku nemá obdobu a robí krajinu dosť zraniteľnou," povedal Ruslan Stefanov, programový riaditeľ Centra pre štúdium demokracie so sídlom v Sofii. „Konflikt vyniesol tieto staré rozpory na povrch."

Strany z celého politického spektra majú tendenciu chodiť okolo tém súvisiacich s Ruskom po špičkách a nerobia nič, čím by teoreticky mohli rozhnevať Kremeľ.

Borisov to zvládal bravúrne

Bývalý bulharský premiér Bojko Borisov, ktorý väčšinu uplynulého desaťročia dominoval bulharskej politike, ovládal umenie kráčať na hrane medzi lojalitou k EÚ a NATO na jednej strane a udržiavaním priateľských vzťahov s Putinom na strane druhej. V roku 2010, keď Putin navštívil Sofiu, nielenže uzavrel dohodu o dodávkach plynu, ktorá bola neskôr pozastavená, ale krajinu opustil s dvojmesačným šteniatkom, z ktorého vyrástol mohutný karakačanský pastiersky pes, špeciálny darček od Borisova.

Energetika ako kľúčový bod ruského vplyvu

Energetika sa už dlho ukazuje ako kľúčový bod ruského vplyvu a Petkov trvá na tom, že akékoľvek ďalšie sankcie uvalené na Rusko v súvislosti s Ukrajinou by museli udeliť Bulharsku výnimku z obmedzení na nákup ropy a plynu. Západní diplomati sa už dlho sťažujú, že ruské energetické giganty ako Lukoil a Gazprom majú v Bulharsku príliš veľký vplyv a bránia skutočnej diverzifikácii. Sofii sa napríklad dlhé roky vyčítalo, že otáľa s výstavbou plynového prepojenia na hraniciach s Gréckom, ktoré by umožnilo juhovýchodnej Európe zbaviť sa závislosti od Ruska a dodávať plyn cez Turecko z Azerbajdžanu, Blízkeho východu a Strednej Ázie.

Červené čiary na Červenom námestí

Niekoľko dní pred teatrálnou demonštráciou ruskej podpory v pri pamätníku Šipka, Petkov odvolal ministra obrany Stefana Janeva po jeho kontroverzných vyhláseniach o útoku na Ukrajinu. Janevove výroky vyvolali pobúrenie na sociálnych sieťach a viedli k výzvam na jeho odstúpeni. Nebolo to však  prvýkrát, čo jeho výroky vyvolali kontroverziu. Minulý rok sa vyslovil proti umiestneniu jednotiek NATO v Bulharsku a v januári Bulharom odporučil, aby nečítali správy zahraničných médií o rastúcom napätí medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré viedlo k invázii.

Hoci Petkov verejne odsúdil vojnu, ocitol sa v nepríjemnej pozícii voči svojim socialistickým spojencom.

Vnútrokoaličné hádky vypukli aj krátko po tom, ako Putin 24. februára spustil vojenskú inváziu na Ukrajinu. V Sofii parlament pristúpil k schváleniu vyhlásenia odsudzujúceho vojnu. Po hodinách diskusií socialisti nepodporili tú časť vyhlásenia, ktorá sa týkala sankcií. Jedinou ďalšou stranou, ktorá vyhlásenie nepodpísala, bola krajne pravicová strana Obroda, ktorá v súčasnosti patrí medzi najhlasnejších stúpencov Kremľa. Nie je prekvapujúce, že líder strany Kostadin Kostadinov má prezývku Kopeckin, podľa ruskej mince.

„To, čo vidíme teraz, je ako z príručky Kremľa," povedal Ruslan Stefanov. „Rusko sa stalo pre vládnucu koalíciu neprekročiteľnou červenou čiarou."

V roku 2016 Stefanovov think thank zverejnil štúdiu s názvom „The Kremlin Playbook" (Príručka Kremľa), v ktorej podrobne opísal rozsah ruského vplyvu v krajine a odhadol, že investície spojené s Moskvou tvoria viac ako 20 percent hrubého domáceho produktu krajiny.

Hoci je napätie vo vládnucej koalícii vysoké, politickí pozorovatelia neočakávajú žiadne vážne turbulencie, ktoré by mohli znamenať turbulencie pre kabinet.

V piatok (18. marca) Bulharsko spolu s Lotyšskom, Litvou, Estónskom, ale aj Slovenskom (14. marca) vyhostilo viac ako 20 ruských diplomatov. Ruský veľvyslanec v Sofii medzitým varoval kabinet, aby neposielal žiadnu vojenskú pomoc, a to v situácii, keď sa vzťahy medzi veľvyslanectvom a bulharskými orgánmi radikálne zhoršili.

Táto otázka vojenskej pomoci dostáva bulharského premiéra Petkova do úzkych. Základným postojom Sofie je, že Kyjevu poskytne humanitárnu pomoc, ale nie zbrane. Napriek tomu sa americký minister obrany Lloyd Austin v sobotu pripojil k Petkovovi, aby oznámil vytvorenie mnohonárodnej bojovej skupiny až do 1 000 vojakov NATO v Bulharsku.

Zdá sa, že aj prezident Rumen Radev, bývalý veliteľ vzdušných síl, ktorého pôvodne nominovali socialisti, keď sa v roku 2017 ujal moci, sa vo vzťahu k Rusku drží prístupu „držať hlavu dole".

Od invázie 24. februára však o konflikte hovorí opatrne a často sa uchyľuje k dvojzmyselnej rétorike. Vyjadril obavy z možného vplyvu sankcií voči Rusku na bulharskú ekonomiku, čo často opakovali socialisti.

Prezident Radev sa „prekecol" a Krym označil za ruský

Radev, ktorý bol vlani v novembri opätovne zvolený na druhé funkčné obdobie, sa vlani dostal do ošemetnej situácie, keď počas novembrovej predvolebnej debaty označil Krym za „ruský", čo niektorí analytici považovali za pokus osloviť proruských voličov. Jeho poznámka vyvolala kritiku a prinútila jeho úrad vydať niekoľko vyhlásení, v ktorých poopravil svoje predošlé tvrdenie a navovo potvrdil, že anexia Krymu bola „porušením medzinárodného práva".

Petkov ruskú inváziu ostro odsúdil, ale stále musí urobiť niektoré ústupky koaličným spojencom. Bulharsko rýchlo uzavrelo oblohu pre ruské lietadlá, ale váhavo povoľuje vstup jednotiek NATO na svoje územie, ako to urobili ostatní členovia aliancie. Sofia ponúkla Kyjevu humanitárnu pomoc, ale nie zbrane.

Upadnutie do nemilosti

Rozhorčenie, ktoré vyvolala vojna, povzbudilo aj niektoré progresívne a prozápadné hlasy, aby obnovili požiadavky na odstránenie pamätníkov z komunistickej éry, ktoré sú spojené s Ruskom.

Niektorí žiadali premiestnenie pamätníka Sovietskej armády, ktorý sa nachádza v centre Sofie a bol postavený na počesť oslobodenia Sofie sovietskou armádou počas druhej svetovej vojny. Niekoľko významných verejných činiteľov dokonca protestovalo proti štatútu 3. marca ako štátneho sviatku a navrhlo nahradiť ho iným významným dátumom v bulharskej histórii.

Určenie 3. marca za štátny sviatok je hanbou našej národnej identity," uviedol v otvorenom liste vláde bulharský kultúrny antropológ Ivaylo Ditchev.

Rusko má u Bulharov veľkú podporu

Mnohí Bulhari však majú tendenciu vnímať Rusko veľmi priaznivo - Bulharsko je totiž krajinou, v ktorej má Moskva najvyššie hodnotenie - 73 percent, ako vyplýva z prieskumu Pew Research z roku 2019. Bečev opisuje „bežných Bulharov, ktorí podporujú EÚ, jazdia na Volkswagene, ale majú priaznivý názor na Rusko".

Plamen Staikov, 49-ročný elektrikár zo Sofie, povedal, že nie je nevyhnutne „Putinovým fanúšikom", ale obdivuje prokremeľskú stranu Obroda. Je presvedčený, že Spojené štáty vyprovokovali vojnu na Ukrajine. „Po dvoch rokoch takzvanej pandémie - čo je najlepší spôsob, ako zarobiť peniaze - predávať zbrane," povedal.

Staikov nesúhlasí s rozhodnutím Bulharska podporiť sankcie EÚ voči Rusku a obáva sa následkov zo strany Moskvy.

„Tento kabinet nás núti do vojny," povedal. „Sú to zahraniční žoldnieri. Kto sme my, aby sme zavádzali sankcie proti Rusku? Majú svoje právo brániť sa," povedal. „Keď nám odstavia plyn a ropu, čo budeme robiť?"

Na sociálnych sieťach to to vrie. Popri profilových fotografiách ozdobených modrými a žltými farbami ukrajinskej vlajky mnohí ruskí trollovia fandia Putinovi a opakujú vyjadrenia Kremľa o vojne, ktorú označujú za „špeciálnu vojenskú operáciu", alebo konšpiračné teórie, že konflikt vyprovokovali Spojené štáty alebo že Washington pomohol Kyjevu pri vývoji biologických zbraní.

Bulharsko je už roky živnou pôdou pre ruskú propagandu a konšpiračné teórie

„Dlhodobo sme zažívali nápor ruskej propagandy. Takže tu existuje pevná základňa, kde sa teraz darí konšpiračným teóriám o vojne," povedal Stefanov. „Najhoršie je, že mnohí Bulhari konzumujú dezinformácie bez toho, aby ich spochybňovali."

Napriek tomu experti predpovedajú, že vojna Kremľa na Ukrajine by mohla prinútiť umiernených proruských sympatizantov prehodnotiť svoju lojalitu. Nedávny prieskum verejnej mienky, ktorý uskutočnila agentúra Alpha Research so sídlom v Sofii, ukazuje, že len štyri dni po invázii Ruska na Ukrajinu klesol súhlas s Putinom na 32 percent, pričom v júli 2021 to bolo 55 percent.

Boriana Dimitrovová, šéfka agentúry, uviedla, že Putinova popularita v Bulharsku dostane vážnu ranu. „Bulhari vnímajú Putina ako odvážneho, silného a rozhodného vodcu, ktorý je pripravený vyzvať Západ a Spojené štáty ako svetovú veľmoc," povedala Dimitrovová. „Inváziou na Ukrajinu však došlo k priamemu útoku na Európu a mnohí by to vnímali ako hrozbu."

Ďalšie dôležité správy