Za posledný rok si len málo mien počínalo horšie ako ruský rubeľ. Na kúpu amerického dolára bolo minulý september treba niečo vyše 60 rubľových mincí. V týchto dňoch už jeden dolár stojí takmer 100 rubľov. Pokles meny je tak symbolickým úderom pre obyčajných Rusov, ktorí stotožňujú silnú menu so silnou krajinou, ako aj príčinou napätia v ruskom štáte.
The Economist uvádza, že v počiatočných fázach vojenského konfliktu mali ruskí predstavitelia priamu úlohu: zastaviť kolaps ekonomiky. Bezprostredne po začatí invázie na Ukrajinu to znamenalo zabrániť ľuďom vytiahnuť peniaze z finančného systému zavedením kapitálových kontrol a zdvojnásobením úrokovej sadzby. Rubeľ dosiahol úroveň 135 za dolár, než sa zotavil. Ekonomika prudko klesla a potom začala napredovať.
Silný export ropy a plynu spôsobil zhodnocovanie rubľa, čím sa znížili dovozné ceny. To umožnilo centrálnej banke fiškálnu expanziu a zníženie úrokových sadzieb pod úroveň, v ktorej boli v predvečer invázie. Nastúpila inflácia. V priebehu roka 2022 sa spotrebiteľské ceny zvýšili o 14 percent a reálny HDP klesol o dve percentá – slabý výkon, ale oveľa lepší, ako predpovedali prognostici. Minulý týždeň Vladimir Putin poznamenal, že „fáza oživenia ruskej ekonomiky sa skončila“.
Nová etapa hospodárskej vojny stavia ruských úradníkov pred ťažké rozhodnutia. S ohľadom na marcové prezidentské voľby chce ministerstvo financií podporiť ekonomiku. Agentúra Bloomberg uviedla, že Rusko plánuje zvýšiť výdavky na obranu z 3,9 na šesť percent HDP. Ministerstvo financií chce zvýšiť aj výdavky na sociálne zabezpečenie, keďže V. Putin plánuje rozhýbať ekonomiku. Nedávno sa pochválil rekordne nízkou mierou nezamestnanosti a nazval ju „jedným z najdôležitejších ukazovateľov účinnosti celej našej hospodárskej politiky“. Nepochybne, pomohla branná povinnosť a emigrácia, pripomína The Economist.
Problémy sa nabaľujú
Centrálna banka však už nemá záujem pomáhať. Problém sa začína pri rubľoch. Čiastočne preto, že podnikatelia ťahajú peniaze z krajiny. Nízke ceny ropy počas veľkej časti tohto roka tiež znížili hodnotu exportu. Medzitým Rusko našlo nové zdroje všetkého od mikročipov až po šumivé nápoje. Výsledný vyšší dovoz zvýšil dopyt po cudzej mene, čím sa znížila hodnota rubľa.
Klesajúca mena zvyšuje ruskú infláciu, keďže náklady na tieto dovozy rastú. Rovnako tak aj samotný fiškálny stimul, varovala v nedávnom vyhlásení guvernérka Ruskej centrálnej banky Elvira Nabiullinová. Spotrebiteľské ceny vzrástli medziročne do septembra o 5,5 percent, zo 4,3 percenta v júli. Rast nominálnych miezd je viac ako 50 percent v porovnaní s hodnotou pred pandémiou, aj keď rast produktivity zostáva slabý. Vyššie mzdy zvyšujú náklady spoločností a je pravdepodobné, že ich premietnu aj vo forme vyšších cien. Inflačné očakávania rastú.
To prinútilo E. Nabiullinovú konať. V auguste centrálna banka šokovala trhy, keď zvýšila sadzby o 3,5 percentuálneho bodu a potom o ďalší percentuálny bod o mesiac neskôr. Vyššie sadzby zrejme prilákajú zahraničných investorov k nákupu rubľov. Zvyšovanie nákladov na pôžičky by malo tlmiť aj domáci dopyt po dovoze.
Vyššie sadzby však robia problémy ministerstvu financií. Pomalší ekonomický rast znamená väčšiu nezamestnanosť a menší rast miezd. Vyššie sadzby tiež zvyšujú náklady na pôžičky, čo zasiahne držiteľov hypoték, ako aj samotnú vládu. Minulý rok v decembri sa ministerstvo financií rozhodlo viac sa spoliehať na dlh s premenlivou sadzbou – rovnako ako náklady na pôžičky začali rásť. V auguste, uvedomujúc si vyššie sadzby, potom zrušili plánovanú aukciu ďalšieho dlhu.
Ako z kruhu spraviť štvorec
V. Putin by chcel z kruhu urobiť štvorec a brániť rubeľ bez dodatočného zvyšovania sadzieb, pripomína The Economist. Požiadal preto svojich ľudí, aby našli kreatívne riešenia. Skúmajú sa dve hlavné myšlienky: riadenie meny a podpora vývozu energie. Zdá sa, že ani jedno nebude fungovať.
Najprv mena. Vláda má záujem nariadiť vývozcom, aby sa vzdali väčšieho množstva peňazí a sťažili odlev peňazí z krajiny. V auguste začali úradníci pripravovať „usmernenia“, ktoré by „odporúčali“ firmám vrátiť nielen výnosy z predaja, ale aj výplaty dividend a zámorské pôžičky. Námestník ministra financií Alexej Mojsejev 20. septembra naznačil, že sa uvažuje o kapitálových kontrolách na zastavenie odlevu do všetkých krajín, dokonca aj tých, ktoré sa považujú za „priateľské“.
Takéto opatrenia sú prinajlepšom nedokonalé. Firmy, ktoré dominujú v energetike, poľnohospodárstve a baníctve, sú schopné kľučkovať medzi menami. Aj výnimiek je veľa. Koncom júla vydal V. Putin dekrét umožňujúci vývozcom pôsobiacim na základe medzivládnych dohôd, ktoré pokrývajú veľkú časť obchodu s Čínou, Tureckom a ďalšími, ponechať si výnosy na mori.
Rusko by mohlo zvážiť použitie svojich devízových rezerv na intervencie na menových trhoch. Napriek tomu je viac ako polovica jeho rezerv v hodnote 576 miliárd dolárov, ktoré sa nachádzajú na Západe, zmrazená. Použitie zvyšku je ťažké, pretože na väčšinu ruských inštitúcií sa vzťahujú sankcie, ktoré obmedzujú ich schopnosť vykonávať transakcie, hovorí bývalá predstaviteľka ruskej centrálnej banky Sofja Donecová. A dostupné rezervy krajiny, ktoré sa v porovnaní o obdobím pred vojnou zmenšili o 20 percent, by aj tak mohli rubeľ ochrániť len na chvíľu. Okrem zvyšovania sadzieb je jediným uskutočniteľným spôsobom podpory rubľa zvýšenie vývozu energie.
Viac domácich bitiek
V prospech Ruska teoreticky hrajú dva faktory. Jedným z nich je rastúca cena ropy. Od júla zníženie produkcie zo strany Saudskej Arábie a ustupujúce obavy z globálnej recesie pomohli zvýšiť cenu ropy Brent takmer o tretinu na 97 dolárov za barel. Ďalším faktorom je rozdiel medzi cenou zmesi Urals, vlajkovej lode Ruska, a Brentu z 30 dolárov v januári na dnešných 15. Tento rozdiel sa bude pravdepodobne zmenšovať.
Od decembra členovia G7 zakázali svojim odosielateľom a poisťovateľom pomáhať prepravovať palivo do krajín, ktoré ho stále kupujú, pokiaľ sa nepredáva pod 60 dolárov za barel. Reakciou Ruska bolo vybudovanie „tieňovej“ flotily tankerov, ktoré vlastnia sprostredkovatelia v Ázii a Perzskom zálive, a použitie štátnych prostriedkov na poistenie zásielok.
Zlou správou pre Rusko ale je, že teraz musí zarábať viac z ropy, len aby udržalo svoje celkové príjmy z exportu na rovnakej úrovni, a to z dôvodu klesajúceho predaja plynu po uzavretí jeho hlavného ropovodu do Európy. Za dva týždne do 19. septembra to bolo len 73 miliónov eur v porovnaní s 290 miliónmi v minulom roku. V EÚ sa hovorí o obmedzení dovozu ruského skvapalneného zemného plynu. Európske jadrové reaktory takisto znižujú svoju závislosť od ruského uránu.
To všetko znamená, že keďže problémy s infláciou v Rusku pretrvávajú, hádky medzi vládou a centrálnou bankou sa len zintenzívnia. Pokušenie utrácať pred prezidentskými voľbami v budúcom roku rozdúcha napätie a prinúti centrálnu banku buď zvýšiť sadzby, alebo vzdať sa boja, čo povedie k špirálovitému nárastu inflácie. Prípadne by V. Putin mohol znížiť vojenské výdavky, ale plány Kremľa na rok 2024 prezrádzajú, že o to nemá veľký záujem. Čím dlhšie bude jeho vojna pokračovať, tým viac bitiek bude musieť vybojovať doma.
Ďalšie dôležité správy
