Moskva v stredu uviedla, že pri dvoch prestrelkách „s diverznými a teroristickými silami“ boli zabití dvaja ruskí vojaci a niekoľko ďalších bolo zranených. Incident prudko vyostril rusko-ukrajinské vzťahy.
„Nie je to ešte casus belli (dôvod na vyhlásenie vojny), ale Rusko pre casus belli aktívne zhromažďuje podobné historky,“ uviedol ukrajinský veľvyslanec pri Rade Európy Dmytro Kuleba. Pripomenul, že podobné incidenty sa odohrali aj tesne pred vypuknutím rusko-gruzínskej vojny v auguste 2008.
Ukrajina by kvôli ruským vyhrážkam mala požiadať o mimoriadne rokovanie Rady bezpečnosti OSN, usúdil ukrajinský zástupca v tejto svetovej organizácii Volodymyr Jelčenko.
Ukrajina je schopná sa sama ubrániť a situáciu okolo Krymu monitoruje, uistil agentúru Reuters hovorca ukrajinského generálneho štábu Vladyslav Selezňov. Uviedol tiež, že blízko hraníc s Krymom sa odohráva plánované vojenské cvičení ukrajinských síl.
Putin odvolal schôdzku normandskej skupiny
Ruský prezident V. Putin obvinil Kyjev, že siaha po terore namiesto toho, aby sa snažil o mierové urovnanie konfliktu. Odvolal tiež schôdzku takzvanej normandskej skupiny, ktorej členmi sú Rusko, Ukrajina, Nemecko a Francúzsko. Tá sa mala na najvyššej úrovni zísť začiatkom septembra na okraj konferencie štátov skupiny G20 v Číne. P. Porošenko vzápätí odmietol ruské obvinenia ako nezmyslné a cynické.
Porošenko na mimoriadnom zasadaní ukrajinskej Rady pre obranu bezpečnosť Zdroj: SITA / AP
Kremeľ neskôr oznámil, že V. Putin na porade bezpečnostnej rady štátu posudzoval otázku bezpečnosti Krymu po zmarení teroristických útokov, najmä opatrení na pozemnej hranici s Ukrajinou, na mori i vo vzduchu.
Hovorca ukrajinskej pohraničnej stráže vyhlásil, že Rusko v posledných dňoch vysiela na sever anektovaného polostrova vojenské posily, ktoré nahradzujú horšie vyzbrojené a menej početné jednotky.
Akciu „diverzantov“ organizoval podľa ruskej tajnej služby FSB príslušník rozviedky ukrajinského ministerstva obrany Jevhen Panov, ktorý bol tiež zatknutý. „Môjho brata uniesli (z Ukrajiny). Neexistuje iná možnosť, ako sa mohol ocitnúť na Kryme,“ tvrdí Panovov bratr Ihor, ktorého citoval server denníka Ukrajinska pravda.
Väčšina zo zajatých „ukrajinských diverzantov“ sú obyvatelia polostrova a niektorí mali ruské doklady. Na Kryme chceli niekoľkými výbuchmi vyvolať paniku, aby „zničili turistiku“, zabíjať ale v úmyslu nemali, uviedol s odvolaním na nemenované zdroje a výsluchy zajatcov ruský denník Kommersant.
Gubernátor ich chce vešať
Prestrelky s „diverzantmi“ sa podľa verzie FSB mali odohrať v noci z 6. na 7. augusta - keď bol rovnako zatknutý J. Panov - a v noci zo 7. na 8. augusta.
Proruský krymský gubernátor Sergej Aksjonov navrhol chytených diverzantov vešať. „S diverzantmi sa musí zaobchádzať presne tak, ako to robia roľníci s vranami, ktoré im kradnú úrodu. Zabíjajú ich a vešajú na hranici, aby ostatní pochopili, že nikto nesmie ohrozovať životy civilistov a vojakov na Kryme,“ vyhlásil S. Aksjonov.
Za celou akciou sa podľa neho skrýva americké ministerstvo zahraničných vecí.
Rusko anektovalo ukrajinský polostrov na jar 2014 po rýchlo zorganizovanom referende. Začlenenie Krymu do Ruskej federácie drvivá väčšina štátov neuznala.
