Ruská vojna na Ukrajine sa predlžuje a obe strany v rámci konfliktu spotrebovávajú oveľa viac munície, než sú schopné kúpiť či vyrobiť. To znamená, že továrne sa stávajú rovnako kľúčovou súčasťou bojov ako vojaci, píše agentúra Bloomberg.
V bežný deň po sebe ruská a ukrajinská armáda vystrelia zhruba 30-tisíc delostreleckých nábojov. To je 200-tisíc za týždeň a takmer milión za mesiac. Do tohto množstva však nie sú zarátané náboje, pozemné míny, ručné granáty či iná munícia.
Zatiaľ čo ruské sily zvyčajne vystrelia dvakrát toľko nábojov, čo Ukrajinci, zásoby sa míňajú obom stranám. Ukrajinské sily spotrebovávajú muníciu „oveľa väčším tempom“, než ju spojenci stíhajú vyrábať, vysvetlil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
Vo vojne na Ukrajine tak bojujú nielen vojaci, ale aj továrne, keďže vlády musia zistiť, ako by do predných línií konfliktu dokázali poslať viac munície a zbraní. Ani jednej zo strán nehrozí, že svoje zásoby minie úplne, no ich klesajúci stav obmedzí ich možnosti, tvrdí bývalý príslušník amerického námorníctva Mark Cancian, ktorý v súčasnosti pôsobí ako poradca vo washingtonskom Centre pre strategické a medzinárodné štúdiá. „V určitom bode to bude problém,“ dodáva.
Pomôcť chce aj Slovensko
Niektorí analytici tvrdia, že konflikt vykazuje určitú podobnosť s prvou svetovou vojnou, keď vojaci v zákopoch denne vystrelili nespočetné množstvo striel dúfajúc, že sa im podarí prelomiť patovú situáciu. Obe strany tohto konfliktu následne bojovali s nedostatkom munície, čo v roku 1915 dokonca viedlo k pádu britskej vlády. Nepodarilo sa jej totiž pre svojich vojakov zabezpečiť dostatok munície, čo vyústilo do „krízy nábojov“.
Ukrajine sa podarilo s Ruskom držať krok vďaka dodávkam presných zbraní od krajín NATO, ktoré jej v porovnaní s nepriateľom umožňujú muníciu na bojisku používať efektívnejšie. Okrem toho sa ukrajinské sily môžu spoľahnúť na závody v Európe, Spojených štátoch či Kanade, keďže ich potenciál v oblasti výrobnej kapacity je oveľa väčší, než potenciál ruských závodov. Rusko sa tak pre prísne sankcie muselo obrátiť na Severnú Kóreu či Irán.
Nemecká firma Rheinmetall investovala do novej výrobnej linky v blízkosti Hamburgu viac než desať miliónov eur. Vyrábať tu bude muníciu do protilietadlových systémov Gepard, ktoré Ukrajina dostala od Berlína. Slovenská firma ZVS Holding má v pláne do roka 2024 päťnásobne zvýšiť výrobu 155 mm delostreleckých nábojov na stotisíc kusov ročne. Francúzsko a Austrália zas spojili sily, aby mohli začať vyrábať bližšie neurčené množstvo 155 mm delostreleckých nábojov.
Kým dôjde k zmierneniu obáv v oblasti dodávok munície, obe strany budú pravdepodobne musieť obmedziť jej používanie, tvrdí predseda vojenského výboru NATO Rob Bauer. „Vojna je o zásobách, o vašej schopnosti bojovať tak dlho, ako je potrebné,“ dodal admirál s tým, že Aliancia by si z celej situácie mala zobrať ponaučenie do budúcich konfliktov.
Ďalšie dôležité správy
