O náraste dôležitosti pitnej vody sa v posledných rokoch hovorí čoraz častejšie. Populácia ľudí sa zvyšuje a jej zásoby naopak zmenšujú.
V podobnom duchu sa nesie aj najnovšia správa Organizácie spojených národov, o ktorej informujú agentúry Reuters a AFP. Varuje, že z dôvodu klimatických zmien, rýchlej urbanizácie, rastu populácie a z toho plynúceho zvyšujúceho sa dopytu po vode potrebnej pri výrobe potravín, energii či v priemysle sa jej zásoby budú prudko míňať.
OSN vo svojej výročnej správe World Water Development Report upozorňuje, že ak sa globálne vodohospodárstvo nezlepší, svet bude čeliť kríze obrovských rozmerov. V priebehu pätnástich rokov sa podľa jej odhadov zvýši dopyt po cennej tekutine až o 40 percent.
Za hlavný z dôvodov deficitu vody v budúcnosti označuje OSN prudký rast populácie - o 80 miliónov ľudí ročne. Odhaduje, že do roku 2050 sa zvýši počet obyvateľov planéty zo súčasných 7,3 miliardy na vyše deväť miliárd. V tom čase by až dve tretiny ľudstva mali žiť v mestách a OSN očakáva, že dopyt po vode narastie až o 55 percent.
Hlavnou príčinou bude urbanizácia v rozvojových krajinách. Príkladom jej rýchleho priebehu je región subsaharskej Afriky. Podiel tam žijúcich ľudí, ktorí majú do príbytkov dovedený vodovod, sa znížil od roku 1990 z 42 na 34 percent. K problémom prispejú aj klimatické zmeny a očakávaný menší úhrn zrážok.
Prudký nárast obyvateľov zaťaží najmä poľnohospodárstvo. To už v súčasnosti využíva celosvetovo zhruba 70 percent vodných zdrojov, v najmenej rozvinutých krajinách sa šplhá až k 90 percentám. V budúcnosti sa poľnohospodárske procesy budú musieť zefektívniť a OSN odhaduje, že bude musieť vystačiť so 60 percentami objemu dostupnej vody.
Správa sa venuje aj ohrozeniu podzemných vôd, ktoré poskytujú zhruba polovicu všetkej pitnej vody. Konštatuje, že až ich pätina je poznačená prílišným vyťažovaním, čo v pobrežných oblastiach spôsobuje, že je kontaminovaná slanou vodou z oceánov. Najviac týmto negatívnym fenoménom trpí druhá najľudnatejšia krajina sveta - India.
„Faktom je, že vody pre uspokojovanie svetových potrieb je dostatok, nebude tomu tak však, ak sa dramaticky nezmení spôsob, akým sa voda používa, kontroluje a zdieľa,“ uvádza sa v správe. Tá ďalej poukazuje na stúpajúci trend jej znečisťovania priemyselnou výrobou a poľnohospodárstvom.
Krotiť sa musia aj najbohatší
Nedostatok vody však netrápi len rozvojové krajiny. Kalifornia sa tento týždeň dohodla na nových opatreniach, ktoré majú pod hrozbou pokút ochrániť tamojšie nedostatočné vodné zdroje.
V tomto americkom štáte, ktorý už niekoľko rokov zápasí s veľkým suchom, po novom napríklad nebude možné kropiť trávnik 48 hodín po výdatnom daždi, napísala agentúra Reuters.
Štátny úrad pre kontrolu vodných zdrojov okrem iného nariadil reštauráciám, aby prestali automaticky podávať k jedlám vodu, ak o ňu zákazník výslovne nepožiada. Mestá a okresy budú musieť obmedziť polievanie trávnikov na maximálne dvakrát týždenne, ak ešte žiadne limity nemajú. Pokiaľ ale obmedzenia majú, napríklad na tri alebo viac dní, môžu pri doterajšom systéme zotrvať, dodal portál dailynews.com.
Úrad vo vyhlásení uviedol, že nové opatrenia bolo vzhľadom na zlý stav vodných zdrojov nutné prijať. Zároveň varoval, že je pripravený nariadenie ešte viac sprísniť, ak suchá budú pretrvávať.
Kalifornia, ktorá dlhodobo trpí suchom, už obmedzenia na využívanie vody zaviedla v minulosti. Ich sprísnenie začne platiť od polovice apríla.
Portál latimes.com uviedol, že pre väčšinu miest na juhu Kalifornie nebudú mať nové opatrenia takmer žiadny vplyv, pretože tamojšie miestne vyhlášky sú už teraz obdobne prísne. Napríklad obyvatelia Los Angeles nesmú od roku 2009 zalievať trávnik viac ako trikrát týždenne.
