Trup plavidla je podľa neho v poriadku, zainvestovať by však bolo potrebné do výmeny a modernizácie jeho agregátov a motorov.
„Je to opraviteľné. Trup je zdravý, lebo vtedy sa železom nešetrilo. Druhá vec sú agregáty a motory. Boli použité jednoduché, primitívne, nedali sa zohnať hocijaké. Sú tam kamiónové motory a malé, jednoduché prevodovky,“ uviedol na stredajšej tlačovej besede.
Do úvahy by pritom podľa neho prichádzalo aj využitie elektromotora. Takýto pohon sa podľa konštruktéra používa napríklad v Holandsku či Dánsku na kompách či trajektoch. „Pokiaľ by to fungovalo po Bratislave, nemusel by byť problém, aby to fungovalo aj na elektropohon. Treba ale zistiť, aké výkony treba, prvé výpočty budú najdôležitejšie,“ poznamenal J. Mandl.
Zdroj: TASR
Ako MHD
Prvé úvahy o obnovení vyhliadkovej lode na bratislavskom toku Dunaja a o lodnom spojení medzi Bratislavou a Šamorínom sa objavili začiatkom roka. Nápad sa postupom času rozdelil na dva samostatné projekty.
Možnostiam lodného spojenia hlavného mesta so Šamorínom sa chce venovať rezort dopravy, obnova propelera v Bratislave sa dostala „pod patronát“ vedenia Bratislavského samosprávneho kraja (BSK).
Práve na Úrade BSK by mala v najbližšom čase vzniknúť pracovná skupina, o ktorej sa však hovorí už dlhšiu dobu. Tá by mala zodpovedať viaceré otázky, napríklad to, či by sa pre projekt zrekonštruoval Kamzík, alebo by sa zabezpečilo nové plavidlo, kto by financoval rekonštrukciu, či aká by bola trasa plavidla.
Otázkou tiež zostáva, kedy by sa stalo obnovenie propelera realitou, či v budúcej letnej sezóne alebo neskoršie. Trojnásobný poslanec Martin Borguľa, ktorý je jedným z iniciátorov obnovy tradície propelera, si vie napríklad predstaviť, že by sa na prevádzke nemuseli podieľať len samosprávy, ale tiež súkromní investori, napríklad nákupné centrá na oboch dunajských nábrežiach, pri ktorých by propeler zastavoval.
Jednou z alternatív je údajne aj to, že by bolo plavidlo začlenené do verejnej dopravy a platil by naň klasický cestovný lístok. Poslanec si pritom nemyslí, že prevádzka propelera by mala byť finančne náročná.
„Máloktoré mesto na Dunaji sa vie pochváliť takouto tradičnou vecou. My áno. Akú hodnotu má 110 rokov tradície? To je, jednoducho, nevyčísliteľná hodnota. A myslím si, že v tomto meste sa míňajú peniaze na oveľa nezmysluplnejšie veci, ako je práve niečo takéto tradičné,“ skonštatoval M. Borguľa.
Zdroj: TASR
Veľké investície
Propeler fungoval v Bratislave 110 rokov, teda od roku 1893 do roku 2003. V tomto období bolo trvalo nasadených okolo sedem plavidiel, ďalšie dopomáhali prechodne. Zo sedmičky lodí sa dochovali dve.
Okrem katamaránu Kamzík aj bočno-kolesový parníček Devín, ktorý sa pôvodne volal Dunaj. Ten bol v prevádzke najdlhšie, a to medzi rokmi 1932 a 1968. Zachoval sa však len jeho trup odstavený vo Vlčom hrdle.
Katamarán Kamzík premával v rokoch 1978 až 2003. Medzi Petržalkou a Starým Mestom premával v polhodinových intervaloch, vždy v sezóne od 1. mája do neskorej jesene. To, že loď Kamzík nie je momentálne spôsobilá na plavbu a prepravu cestujúcich, potvrdil pred časom aj Marek Považan, predseda predstavenstva spoločnosti Slovenská plavba a prístavy – lodná osobná doprava, ktorá je vlastníkom plavidla.
Loď zároveň nemá ani platné lodné dokumenty. „Uvedenie plavidla Kamzík do prevádzky tak, aby spĺňalo v súčasnosti platné technické požiadavky, by si vyžiadalo vysoké finančné náklady na jeho rekonštrukciu a prevádzku,“ skonštatoval v máji M. Považan. Podotkol však, že v prípade záujmu o obnovenie lodnej prepravy je spoločnosť pripravená na rokovania.
Zdroj: TASR
