Podľa súčasného šéfa Národnej diaľničnej spoločnosti Róberta Auxta takmer 60-kilometrovú diaľnicu D3 budú môcť vodiči využívať najskôr o sedem rokov, aj to však väčšinu úsekov len v polovičnom profile.

„Po dokončení bude prepájať Bratislavu a Varšavu najkratšou možnou cestou, takže z pohľadu obchodu, kultúry, ale aj samotného spojenectva medzi jednotlivými národmi je to kľúčová stavba,“ povedal pre agentúru SITA R. Auxt. 

V súčasnosti je v prevádzke menej ako štvrtina diaľnice D3. Do konca tohto roka by mali dokončiť 12-kilometrový úsek medzi Svrčinovcom a Skalitým a zároveň začať stavať ďalších šesť kilometrov medzi Čadcou a Svrčinovcom.

Štyri a pol kilometra dlhá diaľničná estakáda, spájajúca Strážov a Brodno ponad Hričovskú priehradu, má byť hotová v lete budúceho roka. Zvyšné dva úseky medzi žilinským Brodnom, Kysuckým Novým Mestom a Oščadnicou chce Národná diaľničná spoločnosť začať budovať v roku 2018.

Hlavný európsky koridor medzi Slovenskom a Poľskom

Podľa dopravného experta dokončenie diaľnice D3 má veľký význam pre tranzitnú dopravu a zvýši bezpečnosť na hlavnom kysuckom ťahu. „Diaľnica D3 má jednoznačné opodstatnenie, nakoľko v križovatke Svrčinovec sa na ňu budú napájať ďalšie významné intenzity. Je to významný tranzitný ťah medzi Českou republikou, Poľskom a Slovenskom," povedal Pavol Kajánek z Výskumného ústavu dopravného v Žiline. 

Ako ďalej vysvetľuje, tento úsek stiahne nákladnú dopravu najmä z Poľskej republiky a čiastočne odbremení dopravu z alternatívnej cesty, ktorá vedie z poľského Bielsko – Biala cez Českú republiku na juh. „Zároveň si treba uvedomiť, aký nehodový úsek je v súčasnosti cesta I/11 medzi Čadcou a Žilinou, kde sa stávajú tragické nehody a jediná šanca, ako týmto nehodám zamedziť, je dostavať diaľnicu D3," dodáva.

Väčšina úsekov diaľnice D3 sa zatiaľ stavia len v polovičnom profile, pretože súčasné intenzity dopravy nepostačovali na obhájenie ekonomickej opodstatnenosti štvorprúdovej diaľnice. Podľa Jána Mišuru zo žilinskej pobočky Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory by však aj jeden profil mal podnikateľom a dopravcom znížiť náklady, pretože v súčasnosti musia pre hmotnostné obmedzenie v Skalitom obchádzať Kysuce cez Oravu alebo Český Těšín.

„Aj pre budúcich investorov to má význam, pretože Slovensko, Európska únia aj Poľsko sa dohodli, že to bude hlavný európsky koridor medzi Slovenskom a Poľskom a ovplyvní to celú strednú Európu,“ povedal J. Mišura.

Na poľskej strane bude diaľnica D3 pokračovať ďalšími 50 kilometrami, pričom už 42 z nich je hotových. Cez slovensko-poľský hraničný priechod v kysuckom Skalitom prejde v súčasnosti približne 1 500 vozidiel denne. Poliaci očakávajú, že po dobudovaní diaľničného úseku Skalité - Svrčinovec by sa 24-hodinové intenzity mohli zvýšiť až na 20-tisíc vozidiel.